Trvanie výstavy: 14.4. – 15.5.2011
Kurátorka výstavy: Helena Němcová
Darina Kopková (nar. 1959) v roku 1985 absolvovala štúdium na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Prahe v ateliéri textilného výtvarníctva u prof. B. Felcmana. Po absolutóriu popri profesii výtvarnej pedagogičky na Škole úžitkového umenia v Košiciach (kde pôsobí dodnes) sa spočiatku venovala textilnej tvorbe. S nástupom 90. rokov minulého storočia svoj tvorivý záujem orientovala na voľnú maľbu, ktorú možno včleniť do široko diferencovaného prúdu naratívneho maliarstva.
Aktuálna výstava v Šarišskej galérii, na ktorej autorka sústredila výber zo svojej tvorby z posledných dvoch rokov, nadväzuje na minuloročnú výstavnú prezentáciu v košickej súkromnej galérii Veba. Svet figurácie tu Darina Kopková, azda prekvapivo, zamenila za abstraktný maliarsky prejav, ktorý vychádza z geometrických a konštruktívnych princípov umeleckej tvorby. Tento zvrat v jej tvorivej orientácii možno chápať ako návrat k východiskám jej textilnej tvorby. Princíp vzniku tkaného textilu je svojou podstatou konštruktívny. Krížením útku s osnovou vzniká väzba, ktorá vytvára mriežku (raster, sieť) a teda geometrickú konštrukciu. Autorkin príklon ku geometrickej abstrakcii podnietilo aj jej individuálne, pocitové skúmanie vzťahu hudby a výtvarného umenia, ktoré má dlhú tradíciu v dejinách moderného umenia. Súbor obrazov prezentovaných na prítomnej výstave autorka nazvala lineárnymi partitúrami, ktoré, samozrejme, nevznikli so zámerom ich hudobnej interpretácie. Maliarka si na tvorbu svojich kompozícií zvolila fasádne omietkové zmesi, ktoré špachtľou nanáša na bielu alebo čiernu podmaľbu sadrokartónového podkladu. Uplatňuje sa tu nezvyklá farebná tonalita použitého druhu farieb, rovnako ako aj nezvyklá faktúra charakterizovaná prirodzenou povrchovou drsnosťou a štruktúrovanosťou, ktorú autorka v niektorých prípadoch ešte umocňuje preškrabávaním. Vzniká tak kontrast hladkého a drsného povrchu. Povrchové stvárnenie farebných polí priam nabáda vnímateľa k ich haptickému preskúmaniu.
Autorkine geometrické kompozície využívajú základný arzenál prostriedkov stavebného jazyka tejto výtvarnej orientácie - línie horizontálne i vertikálne, ich vzájomné kríženie a zmnoženie, presne vymedzené, väčšie či menšie plochy a polia, prvky štvorca a obdĺžnika a ich rôzne vzájomné kombinácie. Rigoróznosť stredovo orientovanej kompozície autorka niekedy narúša minimálnou zmenou farebného tónu niektorého z prvkov alebo jeho vybočením z radu. Vyhýba sa diagonálnym zoskupeniam tvarov, ktoré evokujú nepokoj. Rafinovane sa pohráva so skladobnou štruktúrou týchto prvkov, pričom dôležitú významovú funkciu a priestorovú kvalitu umocňuje aj narábanie s farebnými vzťahmi a kontrastmi. Geometria obrazov Dariny Kopkovej nie je chladným, racionálnym matematickým kalkulom. Ide skôr o pocitovú, krehkú geometriu, ktorá je výslednicou intuitívneho tvorivého postupu.
Vystavujúca autorka sa tak priraďuje k prúdu tých slovenských výtvarných umelcov, ktorí od polovice 60. rokov minulého storočia píšu osobité dejiny geometricko-konštruktívnej línie slovenského výtvarného umenia.
