VÝSTAVA PREDĹŽENÁ DO 22.9.2013
Termín výstavy: 4.7.2013 - 15.9.2013
Vernisáž: 4.7.2013 o 16:00 hod. v ŠG v Prešove
Výstavný priestor: MVS + CHodba, Hlavná 51 a 53
Kurátor: Mgr. Jozef Ridilla
Prešovský rodák Marek Cina (1987) je absolventom VŠVU v Bratislave, kde študoval na Katedre grafiky v Ateliéri voľnej tvorby a ilustrácie. V rokoch 2010-2012 získal tri Ceny slovenskej národnej knižnice za študentskú prácu a v roku 2012 ocenenie za Najkrajšiu knihu Slovenska (Fámy od Petra Janečku). Je členom združenia Asociácia ilustrátorov. Venuje sa ilustrácii a grafike, najčastejšie linorezu a drevorezu, ktoré akéhokoľvek výtvarníka tlačia povahou svojej techniky k triezvemu výtvarnému prejavu, ku koncentrácii na podstatné. Grafický dizajn spája so záujmom o fenomén knihy ako objektu, pri ktorom sa nesnaží len uspokojiť bibliofilov, ale i preto, že v danej oblasti vidí značné rezervy. Jeho výstava v Šarišskej galérii (4.7.-15.9.2013, Malá výstavná sieň) je Cinovou prvou one-man show. Obsahuje 31 prác z posledných troch rokov.
Stručne charakterizovať Cinovu tvorbu je vzhľadom na rozsah jeho aktivít neľahké. Niektoré grafiky disponujú zvláštnou atmosférou, ktorá je výsledkom bizarného prelínania estetiky ilustrácie, kresleného vtipu, komerčného dizajnu a snáď ešte čohosi, čo sa dá vzdialene prirovnať k tajomným pravekým piktogramom, runovému písmu, hieroglyfom rozmanitej geografickej proveniencie a ďalším objektom záujmu archeológie, antropológie i záhadológie. Princíp výtvarného uvažovania založený na rozklade reality na symbolické jednotlivosti môže pripomenúť jednak emblematické znaky niektorých rokových skupín (napr. Guns´n´Roses alebo Incubus), takisto i niektoré tendencie umenia 2. polovice 90-tych rokov. Vtedy i slovenská výtvarná scéna zaznamenala boom výtvarných diel, ktoré sa vyznačovali akumuláciou rozmanitých symbolických a emblematických grafických prvkov (napr. Boris Ondreička) ako pripomienka divokého labyrintu súčasnoti, v ktorom sa tradičná komunikácia redukuje na jazyk, ktorý „každý pozná“, no „nikto ho nepoužíva“, resp. naopak. Presne túto stratégiu - možno i s rovnakým zámerom - využil autor pri veľkom grafickom liste, kde akumuloval všetky grafické prvky využité pri tvorbe pop-up knihy Horror. Pri každom novom použití diela alebo jeho časti sa väčšinou radikálne mení pôvodný umelcov zámer – z humornej hry na horor sa stáva podobenstvo o civilizácii, ktoré enumeratívnym spôsobom pripomína svoje hriechy na spôsob katolíckej spovede.
Spomínaný pop-up efekt (nalepené papierové aplikácie vystupujúce z podkladu pri pohybe listov) je jedným z Cinových najobľúbenejších tvorivých postupov. Pop-up má až kvalitu akejsi vizuálnej atrakcie, nekompromisne si vyžadujúcej divákovu pozornosť (či skôr sa jej razantne dožadujúcej) prakticky vopred vediac, že si ju získa tak či tak. A v tom tkvie nebezpečenstvo tejto tvorby, keďže zvádza k nekvalite a banalite. Výtvarník pochopiteľne môže tvorivo pracovať aj s banalitou i s gýčom, pokiaľ má dostatočný nadhľad, zmysel pre humor a odvahu spojenú s autocenzúrou a sebaúctou. Cina takým výtvarníkom našťastie je.
Na jednom z veľkoformátových linorytov autor pozbavuje automobil funkčnosti tým, že ho (Salvador Dalí by použil výraz) sodomizuje pravouhlým geometrickým ornamentom vzdialene evokujúcim bohato zdobené iniciálny stredovekých iluminovaných rukopisov. Je to vizuálna hračka založená na antagonistickom strete dvoch prvkov, v ktorej však divák môže nájsť zmysluplný obsah (napr. z hľadiska čisto výtvarného ide o tragikomický grécko-rímsky zápas konkrétnosti s abstrakciou). Je pozoruhodné (podobne ako pri iných Cinových dielach), že toto zobrazenie je dokonale funkčné ako kreslená satira na politickú scénu i ako ilustrácia do vážneho existenciálneho románu.
Linoryt Mám nožík je vtipnou a inteligentnou parafrázou (a možno aj láskyplnou poctou) nevkusným, nezriedka i vulgárnym darčekovým predmetom či suvenírom v podobe vitrínok s prezervatívom, fľaštičkou alkoholu a kadečím iným a výzvou V prípade núdze rozbiť. Marek však skutočný nožík nahrádza dvojrozmerným linorytom a pripomína nám tradičný (a traumatický) rozpor a rozdiel medzi realitou a zdaním, ktorý už inými prostriedkami riešil napr. René Magritte v maľbe Toto nie je fajka (Ceci n´est pas un pipe).
K najnovším Cinovým prácam sa radí cyklus 12 grafík nazvaný Obludárium (2013). Cyklus ponúka autorovu subjektívnu transformáciu ľudí a ľudkov, skutočných i vymyslených, ktorí ho obklopujú a sem-tam pozitívne alebo negatívne ovplyvňujú. Marekovou výtvarnou stratégiou bola groteskná štylizácia a popkultúrna (komiksová ?) vizuálna nadsádzka. Viac poučeným pripomenie tento cyklus iné obludárium, Knihu zázrakov sveta (Le livre des merveilles du monde), zbierku francúzskych grafík z 15. storočia, ktoré síce ponúkajú nefalšovanú atrakciu spodobením reálne neexistujúcich ľudských bytostí údajne z orientálnych krajín, v centre oboch cyklov však tak či tak stojí človek a jeho vonkajšia i vnútorná podoba, vnútorný tvar, tak hlboko ukrytý a tak preťažko umelcami dobývaný.
Mgr. Jozef Ridilla
Kurátor výstavy
