brezinovci 3 generacie
výstavný priestor: Veľká výstavná sieň / Poschodie, MVS, Chodby
participujúci umelci: Martin Brezina, Slavomír Brezina, Slávka Brezinová
vernisáž: 4.9.2014 (štvrtok) o 16.00
trvanie výstavy: 4.9.–26.10.2014
kurátor: Mgr. Jozef Ridilla
Po desiatich rokoch sa tri umelecké generácie Brezinovcov opäť spoločne predstavujú prešovskému publiku na pôde Krajskej galérie reprezentatívnym výberom svojich prác. Aj keď život i dielo najstaršieho z nich je už uzavreté, oblasť jeho tvorby – scénografia – je vítaným spestrením výstavného plánu galérie a špičková remeselná i umelecká kvalita jeho diel má potenciál znovu a znovu mocne oslovovať publikum. Súčasná výstava ponúkne návštevníkom nečakané prekvapenie v podobe nielen laickej, ale i odbornej verejnosti takmer neznámych, veľmi vzácnych návrhov interiérovej a exteriérovej architektúry zo začiatku 30-tych rokov v ortodoxnom funkcionalistickom štýle, v štýle moderného klasicizmu i art-deco. Vďaka za nahliadnutie do rodinného archívu patrí jeho synovi Slavomírovi, ktorý bol iniciátorom myšlienky ukázať otcovu tvorbu i z inej stránky.
Martin Brezina (19.11.1909 Východná – 6.5.1997 Prešov) je jednou zo zakladateľských osobností modernej slovenskej scénografie. Počas štúdia na bratislavskej Škole umeleckých remesiel (1929-1931) mal možnosť navštevovať prednášky legendárnych osobností svetového umenia a architektúry (Mies van der Rohe, Gropius, Moholy-Nagy, Kandinski). V roku 1937, po absolutóriu odboru architektúry na pražskej Štátnej ústrednej škole bytového priemyslu sa usadil v Prešove, kde spoluzakladal profesionálne divadlo. V rokoch 1944-1991 pôsobil ako scénograf Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Prednášal i na Katedre scénického výtvarníctva a kostýmu Divadelnej fakulty VŠVU v Bratislave.
Jeho scénografické návrhy pútajú veľkorysou, monumentálne cítenou koncepciou oslobodenou od detailov, avšak i zmyslom pre umiernenú ornamentálnu štylizáciu, v ktorej sa odráža tradícia art-deca (neskôr na autora vplýval i povojnový „bruselský“ štýl). Brezina zužitkoval i podnety nemeckého filmového expresionizmu, konštruktivizmu, metafyzickej maľby a surrealizmu. Jeho scénické návrhy sú prevedené veľmi precízne zväčša v obľúbenej technike suchého pastelu. Vyznačujú sa mimoriadnym citom pre vizuálnu interpretáciu činoherného či operného diela. Mnohé z nich fungujú ako samonosné, autonómne umelecké diela vytrhnuteľné z kontextu, očarujúce podmanivou imagináciou a farebnou kultúrou.
Slavomír Brezina sa narodil 28.6.1944 v Prešove. V rokoch 1961-1967 študoval na VŠVU v Bratislave, maľbu absolvoval u prof. Petra Matejku. Pre Matejkovu špeciálku boli typické „moderná plošná kompozícia, kontrastný kolorit, dynamická aktivizácia celej plochy plátna a transkripcia farebných tvarov na pozadí pomyselnej geometrickej osnovy“ (Ľubomír Podušel, 2000). Cesta k vlastnému štýlu viedla Brezinu i cez poznanie priekopníkov moderného umenia tendujúcich k fragmentarizácii reality a jej rozptylu do imaginatívnej abstrakcie (Kandinski, Miró, Klee, Ernst). Inšpiráciu nachádzal i u starých „protomodernistických“ španielskych majstroch (El Greco, Goya), takisto i v Zrzavom. Práve jeho odkaz nachádzame na piatich veľkoformátových kresbách zo začiatku 80-tych rokov, ktoré sme vybrali ako pripomienku jedného z vrcholov Brezinovej tvorby, kde sa intenzívna lyrická krása harmonicky stretla s mimoriadnym kresliarskym majstrovstvom.
Brezina obľubuje tenkú hranicu, kedy sa figurálne stáva abstraktným a abstraktné konkrétnym, kedy sa fyzické, materiálne a telesné stretá a prepája s duchovným. Prostriedkom zovšeobecnenej umeleckej výpovede je Brezinovi predovšetkým ľudské telo a jeho tvary, z ktorých skladá morfológiu svojej výtvarnej reči. Špecifická estetizácia architektúry ľudského tela je síce zrejmou oslavou pohlavného života človeka, no zároveň i tvorivej sily prírody. Erotizmus vníma autor ako ekvivalent prírodných živlov (obrazy evokujúce plamene, príliv či vulkanickú aktivitu). Tieto diela sú vzdialenou odozvou manieristických obrazov štyroch živlov, ročných období či piatich zmyslov, alegoricky prerozprávaných jazykom ľudského tela. V posledných rokoch Brezina často využíva postupy obrazovej skladby syntetického kubizmu, pracujúc s vrstvením rôznorodých papierových materiálov, mriežok a fólií, ktoré zvyšujú emotívne pôsobenie a rozširujú interpretačné východiská. Experimentuje i s výrazovými prostriedkami v postmodernom relativizujúcom duchu (dojem explózie či stekajúcej farby nedosahuje maľovaním, ale vystrihovaním a kolážovaním).
Slávka Brezinová sa narodila 24.6.1975 v Bratislave. V rokoch 1994-2001 študovala na VŠVU v Bratislave v grafickom ateliéri doc. Vojtecha Kolenčíka. Jej suché ihly z konca 90-tych rokov prezrádzajú imaginatívne orientovanú obrazotvornosť, Brezinovú však neláka tradičná Brunovského škola drobnopisnej fantazijnej grafiky, obľubuje znakovosť a abstrahovanie. Tento tvorivý princíp prenáša i do väčších kompozícií, akrylov a kombinovaných techník, ktoré sú pre výtvarníčku platformou na preskúmavanie výrazových možností abstraktného prejavu. Emocionálne bohatstvo a napätie, ktoré v jej tvorbe nachádzame, pramení zo spojenia geometrickej a expresívnej abstrakcie. V týchto dielach badať snahu o priestorový rozmer dosahovaný buď prekrývajúcimi sa rastrami alebo tonálnym rozlíšením pomyselného popredia a pozadia. Zapojením enigmatických figurálnych fragmentov do geometrickej osnovy či lineárnej konštrukcie vznikajú výtvarne vari najhodnotnejšie Brezinovej kompozície.
J.Ridilla