Podnázov: Koncept baladickej krajiny v modernej slovenskej maľbe
Miesto: Krajská galéria v Prešove (Veľká a Malá výstavná sieň)
Vernisáž: 18.12.2014 (štvrtok) o 16.00
Trvanie: 18.12.2014–1.3.2015
Kurátor: Mgr. Jozef Ridilla
pozvanka 5 strana sveta
Aktuálna výstava sa zameriava na prezentáciu diel moderného slovenského maliarstva reflektujúcich kategóriu baladickosti v jej rozmanitých názorových polohách od symbolistických diel prelomu storočí cez „ortodoxne“ baladickú neskorú tvorbu Miloša Alexandra Bazovského a diel autorov spätých s nadrealistickým hnutím Avantgarda 38 až po subjektívne transpozície pôvodného ideového východiska v diele povojnových modernistov. Na projekte výpožičkami participuje viacero slovenských galérií (Galéria mesta Bratislavy, Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne, Turčianska galéria v Martine, Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši, Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi, Východoslovenská galéria v Košiciach) ako aj niekoľko súkromných zberateľov z východného Slovenska.
Názov v poetickej skratke tlmočí podstatu výstavného projektu zameraného na prezentáciu špecifického fenoménu moderného slovenského maliarstva (balada). Spomenutá „piata strana“ v bežnom ponímaní neexistuje, človek zvyčajne rozoznáva štyri „kanonické“ svetové strany. Názov chce evokovať emocionálne kvality príbuzné pojmom „štvrtý rozmer“ či „šiesty zmysel“.
Balada sa často skloňuje v súvislosti s charakterizáciou najmä klasickej moderny. Vzhľadom na to, že jej pôvod je v literatúre, ambíciou bolo vysledovať možné vplyvy (nielen) dobovej prózy a poézie (romantizmus, symbolizmus, lyrizovaná próza, nadrealistická poézia, katolícka moderna). Väzby na literatúru si priam vyžadujú určitú formu multimediálnej prezentácie – v expozícii teda divák nájde okrem výtvarných diel i texty v podobe citácií fragmentov literárnych diel.
Vzhľadom na obsahovú, ideovú či formálu štrukturovanosť sledovaného fenoménu je fond diel vo výstavných priestoroch rozčlenený do niekoľkých tematických celkov s príslušným okruhom autorov:
1) Prológ s vestibulom (Ladislav Medňanský Ľudovít Čordák, Štefan Hapák a i.). Rané reflexie baladického konceptu a presah do „krajiny duše“.
2) Enigma trochu hranatej krajiny (Miloš Alexander Bazovský). „Enigma“ je pripomienkou Giorgia de Chirica v súvislosti s metafyzickými tendenciami neskorej Bazovského tvorby, slovné spojenie „trochu hranatý“ je prevzaté z Galandovej svojskej charakterizácie slovenského prostredia.
3) Mýty uhnetené z tieňov (Ester Šimerová). Pomenovanie tohto celku je parafrázou Šimerovej charakterizácie slovenskej horskej krajiny, kde sa podľa nej rodia mýty a legendy.
4) V bludisku neskutočného mesta (Viliam Chmel a i.). Názov celku sa odvoláva na súvis s nadrealistickou poéziou, najmä na vzťah k Reiselovmu „Neskutočnému mestu“ (motív nočného mesta a námesačného hrdinu). Výtvarné diela, ktoré nadrealistickú poéziu evokujú alebo na ňu priamo reagujú.
5) Uťaté ruky a iné rozprávky (František Malý, Imro Weiner-Kráľ, Vincent Hložník a i.). Prezentačná platforma pre také surrealistické a imaginatívne diela, ktorých emocionálna atmosféra koreluje s koncepciou balady ako špecifického literárneho fenoménu. „Uťaté ruky“ sú pripomienkou Rudolfa Fabryho a jeho priekopníckej básnickej zbierky.
6) Gotické pohľadnice z domova (Andrej Barčík, Michal Jakabčic, Viera Žilinčanová a i.). Subjektívne transpozície baladického konceptu. Adjektívum „gotický“ je tu použitý v anglickom chápaní ako „divný, strašidelný“, tj. blízky balade.
Výstava prezentuje 56 prác od 29 autorov: Andrej Barčík, Miloš Alexander Bazovský, Štefan Bednár, Juraj Collinásy, Ľudovít Čordák, Michal Dubay, Mikuláš Galanda, Štefan Hapák, Elemír Halász-Hradil, Vincent Hložník, Viliam Chmel, Michal Jakabčic, Oľga Johanidesová, Ferdinand Katona, Viera Kraicová, Milan Laluha, František Malý, Ladislav Medňanský, Dezider Milly, Vladimír Popovič, Vojtech Seliga, Armand Schönberger, Ester Šimerová-Martinčeková, Miloš Šimurda, Ernest Špitz, Michal Trembáč, Imro Weiner-Kráľ, Ernest Zmeták, Viera Žilinčanová.