Názov výstavy: Ľubo Guman – Ro@k po
miesto: Krajská galéria v Prešove, Veľká výstavná sieň, Hlavná 51
vernisáž: vo štvrtok 5.3.2015 o 16.00
trvanie: 5.3.–19.4.2015
kurátor: Mgr. Jozef Ridilla
Ľubo Guman (1964 Prešov) študoval na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Košiciach a na Pedagogickej fakulte UPJŠ v Košiciach. Od roku 1989 pôsobil ako učiteľ na ZUŠ – výtvarný odbor v Prešove, v súčasnosti je jej riaditeľom. Venuje sa kresbe, maľbe, grafike, reklamnej grafike, ilustráciám kníh pre deti i dospelých (J. Urban, P. Karpinský, M. Hatala...), inštaláciám a objektom. Svoje diela predstavil na vyše 40 samostatných výstavách na Slovensku a v zahraničí (Brno, Praha, Berlín, Gent, Frankfurt...). Jeho diela sú v mnohých súkromných i galerijných zbierkach po celom svete. Za svoju umeleckú tvorbu získal množstvo domácich i zahraničných ocenení (spomeňme aspoň Cenu kritiky na Bienále európskych umelcov, Tavalozza, Taliansko).
Názov výstavy naráža na skutočnosť, že autor v Šarišskej galérii vystavuje rok po svojom životnom jubileu. 95 diel zhromaždených na výstave pripomenie divákovi Gumanovu technickú zbehlosť i umeleckú presvedčivosť vo viacerých výtvarných disciplínach - maľbe (komb. technika, olej, akryl, gvaš), kresbe (tuš, rudka), grafike (suchá ihla), objekte a ilustrácii, takisto i schopnosť pracovať s veľkými plochami i drobnými, „kabinetnými“ formátmi. Veľkolepé dielo o veľkosti cca 300 x 400 cm stojace na pomedzí maľby a inštalácie bude slávnostne odhalené na vernisáži.
Gumanove expresívne figuratívne maľby sú individuálnou syntézou rôznych tendencií maliarstva 2. polovice 20. storočia (F. Bacon, W. de Kooning, Neue Wilde...). Osobitne ho láka pomedzie figurácie a abstrakcie, ktoré znejasňuje obsahy a významy a smeruje k relativizácii rozmanitých fenoménov.
Guman je výtvarník, ktorého zaujíma široký diapazón ľudského poznania a kultúry. Je priťahovaný sakrálnymi témami (ktoré interpretuje zbožne aj blasfemicky zároveň), témami mytologickými (Minotaur), krajinomaľbou (bizarne pôsobiaci stret krehkej čínskej tušovej krajiny s agresívnym abstraktným expresionizmom). V jeho repertoári nechýbajú pocty (Rákošimu, van Goghovi, Caravaggiovi, Vermeerovi či Messerschmidtovi) a klasické témy dejín umenia (Melanchólia), zároveň ani autorská mytológia čitateľná predovšetkým v obskúrnych a morbídne štylizovaných hlavách či hlavám podobných zobrazeniach, v ktorých des stojí bok po boku s groteskou a čierny humor s humorom burleskného typu. I v ďalších dielach sa ozrejmuje autorova permanentná snaha o zneistenie diváka prekvapujúcou voľbou výtvarného vyjadrenia.
Jozef Ridilla