miesto: Krajská galéria v Prešove, Malá výstavná sieň, Hlavná 53
trvanie: 3.9. – 4.10. 2015
kurátori: Mgr. Astrid Derfiňáková, Mgr. Jozef Ridilla
Dano pozvanka
95. výročie narodenia Juraja Daňa (9.1. 1920 Okružná – 10.2. 2007 Prešov) je príležitosťou opäť sa raz obhliadnuť za celoživotným dielom tohto šarišského umelca, pripomenúť si jeho význam v kontexte východoslovenskej maľby 2. polovice 20. storočia a zamyslieť sa i nad rozporuplnosťou a peripetiami umeleckého vývinu u nás v desaťročiach po 2. svetovej vojne.
Jurajovi Daňovi nebolo dopriate splniť si sen o akademickom vzdelaní v kultivovaných umeleckých centrách. Talentovaný mladík absolvoval výtvarné štúdium v rámci Sekcie umeleckých pracovníkov pri Okresnej osvetovej rade v Prešove pod vedením vynikajúceho krajinára Ernesta Rákošiho. Vzdelával sa i súkromne u Jozefa Bendíka či Mikuláša Jordána a v roku 1952 splnil podmienky vstupu do Zväzu slovenských výtvarných umelcov.
Juraja Daňa dnes hodnotíme predovšetkým ako zavŕšiteľa tradície klasickej modernej šarišskej krajinomaľby. Vyšiel z dynamickej podoby plenérovej maľby svojho učiteľa Ernesta Rákošiho, v ktorej potlačil dojmovosť a optickú iluzívnosť a zvýraznil expresívne kvality maliarskeho prejavu dôrazom na pastozitu hmoty a gestickosť maliarskej akcie. Jeho maliarstvo obsiahlo a zlúčilo impresívno-expresívne momenty krajinárskej tvorby. Mal výnimočný cit pre prácu s redukovanou farebnou škálou. V tejto súvislosti treba zvlášť vyzdvihnúť kvalitu modro-bielo-hnedých akordov jeho zimných krajín i „zeleno-zelený“ dvojzvuk niektorých krajín letných, pri ktorých sa dostal na hranice tonálnej maľby. Eruptívna emocionalita a živelná prudkosť expresívnej plenérovej krajiny maľovanej „jedným dychom“ (M. Hrebíčková) najviac vyhovovala jeho umeleckému naturelu. Po obdobiach experimentov sa ku krajinomaľbe so železnou pravidelnosťou vracal, vidiac v nej nadčasový a zmysluplný nástroj sprostredkúvania estetických hodnôt.
Dôležitou, avšak len epizodickou etapou v autorovej tvorbe bola posledná tretina 60-tych rokov. Juraj Daňo siahol po podnetoch nefiguratívneho umenia, čoho výsledkom boli asambláže blízke štrukturálnej abstrakcii imaginatívneho, meditatívneho typu. Takisto kolážové techniky s metalickými materiálmi z konca decénia prezrádzali sľubný rozmach smerom k umeniu vyžadujúcemu intelektuálne koncentrovanejšiu výtvarnú prácu, v 70-tych rokoch však túto formu prejavu podriadil estetike monumentálno-dekoratívnej tvorby a dnes ich považujeme za umelecky menej závažné.
Spomienková retrospektíva pripomenie známe Daňove diela zo zbierok Krajskej galérie, ku ktorým stojí za to sa vracať, ako aj niekoľko kvalitných diel zo súkromnej zbierky, dohromady 37 obrazov.
Jozef Ridilla