Miesto: Krajská galéria v Prešove, Veľká výstavná sieň - Poschodie, Hlavná 51
Trvanie: 10.3. 2016 – 1.5. 2016
Kurátor: Mgr. Dana Barnová, historička umenia Zemplínskeho múzea
T_J_MOUSSON pozvanka_
Zemplínske múzeum v Michalovciach vlastní a spravuje najucelenejší súbor diel T. J. Moussona na Slovensku. Predtým, než táto kolekcia nájde trvalé miesto v pripravovanej stálej expozícii umelca v zrekonštruovanom sztárayovskom kaštieli v Michalovciach, sídle múzea, návštevníci Krajskej galérie budú mať príležitosť oboznámiť sa s rozsiahlou michalovskou zbierkou obsahujúcou Moussonove práce z rôznych období tvorby v reprezentatívnom výbere. Súčasťou výstavy budú i memorabília zahŕňajúce rozmanité osobné predmety z pozostalosti umelca.
Teodor Jozef Mousson sa narodil 15. decembra 1887 v obci Hőgyész v južnom Maďarsku. V roku 1911 pricestoval s manželkou do Michaloviec, kde prijal miesto učiteľa kreslenia v meštianskej škole. Na dolnom Zemplíne, v umeleckom závetrí, prežil vyše 30 rokov života i tvorby a zanechal pozoruhodné výtvarné dielo, ktorým ospieval krásy kraja a ľudu, ktorý si okamžite zamiloval. Jeho dielo sa stalo akousi svojráznou výtvarnou monografiou Zemplína. V roku 1944, po ťažkej chorobe, z Michaloviec odišiel. Zomrel v Trenčíne, u syna Viliama, 6. novembra 1946.
Počiatky tvorby T. J. Moussona v duchu akademického realizmu boli postupne nahradené rýchlym maliarskym záznamom krajiny či figurálnych kompozícií. Jeho výtvarný názor tiež poznamenali, ovplyvnili a obohatili študijné cesty a pobyty v Nagybányi a Taliansku. Po návrate do Michaloviec opäť nastalo obdobie tmavého koloritu. Vďaka umelcovmu vrodenému senzualizmu a túžbe po „prejavení sa farieb“ ale došlo k oživeniu palety, prechádzajúc až do skicovitých záznamov s charakteristickou nezvyčajnou svetelnou a farebnou intenzitou.
V celej Moussonovej tvorbe sa prejavuje záujem o svetlo. Skúmal jeho zákonitosti, hru svetla a tieňov, striedajúcich sa farebných plôch. Oslovili ho najmä motívy zemplínskych trhov, ktoré tvoria najrozsiahlejšiu časť jeho tvorby. To, čo ho zaujímalo, nebolo v skutočnosti konkrétne zobrazenie postáv či deja, ale vyjadrenie atmosféry prostredníctvom rozihrania palety, zachytenia prchavého svetelného okamihu, svetla a farby na farebne nápaditom zemplínskom kroji. Dostal prívlastok „maliar zemplínskeho slnka a ľudu“. Okrem obľúbených trhových scén sa venoval aj maľbe zátiší, aktov a portrétov, tie však tvorili len nepatrnú časť jeho tvorby.