Miesto konania: Krajská galéria v Prešove, Chodba a Suterén – Hlavná 53
Trvanie: 4. 7. – 29. 9. 2019
Vernisáž: 4. 7. 2019 o 16.00 hod.
Kurátor: PhDr. Miro Procházka
Štefan Hudák, pracant a scénický výtvarník, rodák z Veľkého Šariša okr. Prešov (27. 6. 1942 - 17. 11. 2014). Jeho tvorba nesie v sebe svojský rukopis, založený na citlivom vnímaní divadelného priestoru, kde vládne vecnosť, triezvy minimalizmus a vyváženosť všetkých zložiek. Pracuje s pokorou pred autorom a režijnou koncepciou, ktorú ozvláštňuje metaforickou hyperbolou a vlastnou výtvarnou interpretáciou. Výhodou je remeselná zručnosť zdedená po otcovi čalúnikovi. S výraznými osobnosťami svojho pokolenia, ako Rasťo Bohuš, Jozef Ciller, Tomáš Berka, či Ján Zavarský, tvorí prúd, označovaný ako akčná scénografia, kde sa scénograf stáva spolutvorcom divadelného predstavenia, pričom ponúka herné možnosti, sám však ustupuje do pozadia. Spolupracoval s divadlami v Bratislave, Košiciach, Prešove, Spišskej Novej Vsi, Martine a vo Zvolene. Jeho televízne scénické riešenia sa rátajú na stovky.
V rokoch 1960-62 študoval na VŠVU u profesora Laca Čemického, potom prestúpil na katedru scénografie VŠMU k profesorovi Ladislavovi Vychodilovi, ktorú absolvoval v roku 1966. Už na škole spolupracoval so Slovenským národným divadlom a avantgardným Divadlom Na korze, rovnako ako s mímom Milanom Sládkom, pre ktorého inscenáciu Kyrmezerovej morality „Komédia o Bohatci a Lazarovi" navrhol a realizoval scénu, dnes patriacu do klasického odkazu slovenskej scénografie.
V rokoch 1968 - 1992 bol interným výtvarníkom Československej televízie v Košiciach. Podstatnou časťou jeho scénografie je narábanie s výtvarnými prostriedkami v javiskovom priestore. Predmetnou monumentálnosťou a symbolizáciou, často v grotesknej až satirickej rovine, predznamenáva dramatickú akciu, využíva techniku koláže a asambláže, čo umožňuje ozvláštnenie a novú významovú interpretáciu reality (Stoličky, SND 1965; Tarelkinova smrť, SND 1966; Čudné popoludnie dr. Hviezdoňa Burkeho, SND 1967, Rodeo 1971 DJGT, Všetko naopak ŠD 1972; Idiot DSNP 1975; Majstri DJZ 1984; Oblasť pristátia neznáma ŠD 1984, Let nad hniezdom kukučky ŠD 1985, Pinocchio DJZ DaM 1985, Harold a Maude ŠD 2001, Prekliaty básnik DJZ 2012, Móric Beňovský ŠD 2013).
Ako jeden z prvých predstaviteľov akčnej scénografie u nás v 70. rokoch, najmä v prácach pre ochotnícke súbory, sa vzdal tradičného vymedzenia javiskového priestoru a rozhodujúci dramatický význam niesla rekvizita ako súčasť hereckého konania, ktorá v rozličných situáciách plnila rozličné funkcie (Pokojný úsvit, Malé div. štúdio Košice 1977; Veľavážení súdruhovia potomci, Malé div. štúdio Košice 1977; 11 dní krížnika Poťomkin Tauričevskij, Malé div. štúdio Košice 1977; Svieť, svieť moja hviezda, Štúdio Smer, Košice 1982, Maratón, Košice 1982).
V televízii uprednostňoval reálny vzhľad prostredia a mobiliára podľa potrieb jednotlivých inscenácií, rozprávok či detských programov (Zlatá brána ČST Košice 1973-83) Zúčastnil sa kolektívnych prehliadok slovenskej scénografie doma (Pražské Quadrienále 1967, 71, 75, 79, 83, 87; Bratislava 68, 70,74, 77, Praha 1972...) i v zahraničí (Mexiko, Leningrad 1965, Viedeň 1967, Varšava 68, Paríž 69, NDR 77, ZSSR, 81,83). Individuálne vystavoval v Bratislave 1975, Košiciach 1984, 1992, 2007, Prešove 2008, posmrtne v Košiciach 2015. V roku 1968 získal I. cenu za scénografiu na Celoslovenskej výstave umeleckého priemyslu v Bratislave, v roku 1971 Striebornú medailu na celosvetovej prehliadke scénického umenia - Pražskom Quadrienále.
Výstava v Šarišskej galérii približuje Štefana Hudáka nielen ako scénického výtvarníka, ale aj ako zdatného kresliara, vtipkára a humoristu, sexuológa a hĺbavého kolážistu, pričom vrcholným dielom sa stala jeho čarokrásna záhrada na Račom potoku v Košiciach, zostavená z odhodených a zavrhnutých materiálov nájdených po kontajneroch, zachránených prvkov zrúcanej architektúry a drevenej vežičky, pripomínajúcej cerkev, pred ktorou sa babky prežehnávajú.