Od svojho vzniku v roku 1956 prešla Krajská galéria v Prešove viacerými významnými zmenami. Tie sa netýkali len jej premenovania (v rokoch 1956 – 1961 Krajská galéria, v rokoch 1961 – 1991 Galéria výtvarného umenia), zmenou sídla či personálnymi zmenami, ale aj toho, čo robí galériu profesionálnou zbierkotvornou inštitúciou.
Od začiatku, postupne a systematicky si galéria budovala zbierkový fond na základe vlastných výskumov, vyhľadania a nákupov od jednotlivých autorov či súkromných majiteľov, darmi a výnimočne i administratívnymi prevodmi, čím sa od svojho vzniku a de facto nulového stavu v zbierkovom fonde, postupne dostala k dnešnému úctyhodnému číslu, ktoré predstavuje vyše 4400 diel maliarstva, sochárstva, grafiky, kresby, užitého umenia od 15. stor. po súčasnosť. Za týmto číslom sa ukrýva pre verejnosť častokrát neviditeľná dlhoročná zanietená vedecko-výskumná práca jej všetkých doterajších odborných pracovníkov, od historikov umenia, fotografov až po reštaurátorov, ale i priazeň a ústretovosť prešovských výtvarných umelcov či zberateľov. Vyčísliť hodnotu zbierkového fondu galérie z umelecko-historického hľadiska je nemožné, nepredstaviteľné. Každé jedno z doteraz nadobudnutých diel predstavuje prínos, vklad do postupne a cieľavedome budovanej kolekcie, ktorý podnecuje vznik nových kolekcií, prípadne obohacuje súbor už tých existujúcich.
Tak ako je pre vášnivých súkromných zberateľov veľakrát komplikované označiť jedno zo svojich zberateľských kúskov za to „naj“, tak to platí aj v prípade Krajskej galérie. Mohli by sme hovoriť o diele, ktoré je najkrehkejšie, najväčšie, najťažšie, najmenšie, najstaršie či najnovšie z pohľadu doby akvizície, no z hľadiska toho, ktoré je najhodnotnejšie by sme s určitosťou hovorili o viacerých dielach.
Z posledných naj, ktoré upútali záujem nielen prešovskej verejnosti a ktoré výraznou a významnou mierou obohatili zbierkový fond Krajskej galérie v Prešove bolo získanie kolekcie unikátnych drevorezieb od súkromného zberateľa, významného prešovského akad. soch. Dušana Pončáka v roku 1993 (1 dielo bolo zakúpené z grantu ŠFK Pro Slovakia, 51 kusov majiteľ galérii daroval). Touto akvizíciou sa počet „vzácnych kusov starého umenia rozšíril do tej miery, že v tom istom roku vznikla stála expozícia v priestoroch na Hlavnej 51 pod názvom Ikony 16. – 18.storočia a drevorezby 15. – 19. storočia v zbierkach ŠG v Prešove. Trvala dva roky a navštívilo ju 25 300 návštevníkov. Za túto zbierku získala Krajská galéria Cenu časopisu Pamiatky a múzeá za akvizíciu roka 1993. V roku 1996 bola kolekcia reinštalovaná pod názvom Umenie 15. – 19. storočia zo zbierok ŠG pri príležitosti vydania rovnomennej publikácie k 40. výročiu založenia galérie“ (M. Rešovská, 2013). Táto zbierka sa dočkala v nasledujúcich dvoch desaťročiach viacerých zaujímavých prezentácií, koncipovaných samostatne alebo ako súčasť tematických výstav, ktoré galéria predstavovala najmä počas letných turistických sezón ako náhradu za Stálu expozíciu. Napr. v roku 1998 bola na letné obdobie prepožičaná do výstavných priestorov Galérie mesta Bratislavy, kde si získala obdiv návštevníkov, ale i odbornej verejnosti, v roku 2003 bolo niekoľko kusov z tejto zbierky drevorezieb vybraných aj na výstavu Ex voto konanú v priestoroch SNG v Bratislave. „V roku 2006 sa vedeniu galérie podarilo získať grant 2 mil. Sk na projekt akvizície druhej časti drevenej plastiky zo súkromnej zbierky toho istého majiteľa. Z grantového systému MK SR bolo zakúpených 82 drevorezieb, ikon a sakrálnych obrazov, vznikla tak ucelená zostava 132 kusov v hodnote viac ako 6 mil. Sk, z ktorej už bolo v nasledujúcom roku vybraných 33 obzvlášť vzácnych diel a vyvezených na dvojmesačnú prezentáciu v Múzeu Okregowom do Noweho Saczu v Poľsku“ (M. Rešovská, 2013). Ani v nasledujúcich rokoch zbierka vzácnych drevorezieb neostala oddychovať v priestoroch depozitára. Už v roku 2007 zaplnila všetky priestory galérie na Hlavnej 51 a počas štyroch mesiacov ju zhliadlo viac ako 2000 návštevníkov. Reprízu tejto výstavy si mohli pozrieť v závere roka 2008 aj priaznivci výtvarného umenia v priestoroch Východoslovenskej galérie v Košiciach. „V roku 2009 výber zo zbierky opäť putoval do zahraničia, a to do Múzea remesiel v poľskom Krosne a na prelome rokov 2010 – 2011 bola drevená plastika za účasti vládnych a kultúrnych činiteľov prezentovaná na pôde veľvyslanectva SR pri Sv. stolici vo Vatikáne (Rím, Taliansko)“ (M. Rešovská, 2013).
Od posledného slávnostného sprístupnenia Stálej expozície v priestoroch galérie na Hlavnej 51 uplynulo neuveriteľných šesť rokov (september 2013). Kurátorom výstavy Mgr. J. Ridillovi a Mgr. M. Rešovskej sa podarilo predstaviť prešovskej verejnosti snáď najucelenejšiu kolekciu vzácnych ikon 16. – 18. storočia a drevorezieb 15. – 19. storočia, ktoré prešli nielen ďalším umelecko-historickým výskumom, ale i rukami reštaurátora. Vyše sto hodnotných diel si počas takmer dva a polročného trvania výstavy (september 2013 – máj 2016) pozrelo vyše 12 000 návštevníkov nielen z Prešova či Slovenska, ale veľký ohlas vzbudila táto expozícia aj u zahraničných návštevníkov. K záujmu verejnosti iste prispelo aj doplnenie Stálej expozície v roku 2014 o 3 vzácne drevorezby od Majstra Pavla z Levoče, ktoré galéria získala ako dlhodobú výpožičku od rímskokatolíckej cirkvi, Farnosť Sv. Mikuláša v Prešove. Ďalším nemenej úspešným faktom, ktorý prispel k zviditeľneniu a ohodnoteniu tejto výnimočnej zbierky je to, že v roku 2015 bola zapísaná do zoznamu pamätihodností mesta Prešov.
Bohužiaľ, z dôvodu celkovej rekonštrukcie priestorov Krajskej galérie bolo nutné zabezpečiť ochranu tejto unikátnej zbierky ikon a drevorezieb a pristúpiť k celkovej deinštalácii Stálej expozície, ktorá doposiaľ čaká na svoje opätovné predstavenie verejnosti v nových priestoroch galérie.
Domnievame sa, že to „naj“ z depozitára Krajskej galérie v Prešove sme zvolili správne. Najúspešnejšia, doma i v zahraničí najprezentovanejšia, najnavštevovanejšia, najvyhľadávanejšia, najdokumentovanejšia, najoceňovanejšia zbierka najoddanejšieho súkromného zberateľa si oprávnene zaslúži svoju pozornosť, vysoké hodnotenie a stále, reprezentatívne miesto v priestoroch Krajskej galérie.
„Akad. soch. Dušan Pončák zbieral historické artefakty od svojich študentských čias. Ku každému z nich mal citový vzťah, o každom vedel rozprávať príbeh... So zanietenosťou jemu vlastnou sa o ne staral, najvzácnejšie kusy – Madonu s Ježiškom z Okruhu majstra Pavla a Sv. Annu Samotretiu nechal na vlastné náklady zreštaurovať u akad. mal. Márie Spoločníkovej, niektoré ďalšie u akad. mal. Jaroslava Rešovského a iných jeho kolegov reštaurátorov. Jeho prianím bolo, aby nádhera pocitov a estetika minulých pokolení vyrezaná v stáročnom dreve ostala zachovaná pre ďalšie generácie a aby sa z nej tešilo čo najviac ľudí“ (M. Rešovská, 2013).
Február 2020
Text:
Mgr. A. Derfiňáková
Foto:
G. Kutajová