Site icon Krajská galéria v Prešove

Variácie: Alica VOJČÍKOVÁ-GABZDILOVÁ

VARIÁCIE: ALICA VOJČÍKOVÁ-GABZDILOVÁ

Stanislav Veselovsky

Spomienková výstava Variácie v Šarišskej galérii v Prešove prezentuje tvorbu Alice Vojčíkovej-Gabzdilovej, angažovanej výtvarníčky, aktívnej pedagogičky a človeka „so zmyslom pre pravdu, spravodlivosť a ľudskosť“ (Olejňáková, 2012). Počas svojej kariéry vytvorila množstvo diel vo viacerých výtvarných disciplínach – v maľbe, grafike, kresbe, textilnej tvorbe, šperku a koláži. Špecificky pristupovala k svojim dielam a zaradila sa do okruhu súčasných umelcov v našom regióne.

Štúdium absolvovala na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove v odbore výtvarná výchova – slovenský jazyk (1966 – 71). Istý čas pôsobila aj na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty UPJŠ v Prešove (1991 – 2006). Počas svojej kariéry rozvíjala svoj talent vo viacerých výtvarných disciplínach. Do povedomia sa dostala vďaka kompozíciám, ktorých základom je koláž. Kombinovala písmo, figurálne motívy, rôzne štruktúry a fragmenty zo svojich tlačí. Vzniknutý kontrast maliarskej invencie a fragmentov nám tak ponúka pohľad do novovzniknutých súvislostí a významov, v ktorých si každý nájde to svoje. Jej špecifický prístup umožnil vzniknúť nepredvídateľným, priam prekvapujúcim kompozíciám prekypujúcim konštruktívnymi prvkami s emotívnym nádychom. Prezentované diela, prevažne zo súkromnej zbierky, sú dôkazom široko-rozsiahlej tvorby Alice Vojčíkovej-Gabzdilovej a sú akýmsi dokladom jej umeleckých snažení.

Na záver si dovolím citovať zo spomienok jej dlhoročného kolegu a priateľa Jána Bartka: „S Alickou sme sa poznali už od študentských čias. Naozajstne sme sa kamarátsky, ľudsky zblížili na našom prvom spoločnom pracovisku – Strednej pedagogickej škole v Prešove. Neskôr aj na Pedagogickej fakulte UPJŠ/PU. Spolu sme hľadali inovatívny model vyučovania, písali učebnice výtvarnej výchovy, ktoré vyšli aj v českom a maďarskom jazyku a púšťali sa do maliarskych umeleckých pokusov. Na škole síce vládla „dusivá“ atmosféra v smutných rokoch politickej konsolidácie sedemdesiatych rokov, no v našom kabinete sa nám i vďaka Alicke podarilo vytvoriť priaznivú a milú ľudskú klímu. Aj iní kolegovia k nám chodili relaxovať, pri kávičke či čaji sa porozprávať o živote, práci, deťoch či zasmiať sa na najnovších politických vtipoch. Alicka vždy vedela pochopiť aj traumy či životné peripetie tých druhých... A to všetko v čase, kedy to možno potrebovala aj ona sama.“

Mgr. A. Malíková

Exit mobile version