Čo znamená v živote človeka 50 rokov? Je to veľa alebo málo? Pre niekoho, kto v sebe stále má ten zvláštny nepokoj, neopísateľnú vnútornú túžbu tvorivosti, i keď po čase už fyzických síl možno ubúda, kto v svojom bezprostrednom okolí, v maličkostiach, ktoré prinášajú deň i noc, objavuje čo i len zrnká inšpirácie, pre toho sú tie desiatky rokov snáď dlhým obdobím bohatým na skúsenosti a zážitky, no zároveň nepatrným pre naplnenie všetkých snov a predstáv....
Odpoveď na to, či by s týmito myšlienkami súhlasil ten, komu sú venované, sa už nedozvieme. Jeho životná cesta sa nečakane uzavrela pred piatimi rokmi. Pozoruhodné dielo, ktoré za sebou zanechal v desiatkach plastík, komorného i monumentálneho charakteru, v kresbách rudkou, uhľom, ceruzou, v maľbách, medailách a i. tu ostáva pre nás i ďalšie generácie. Akademický sochár Dušan Pončák.
V roku 1967 sa Dušan Pončák vracia do Prešova po štúdiách na Vysokej škole výtvarných umení, oddelení reliéfneho sochárstva v Bratislave. Ako čerstvý absolvent sa stáva takmer okamžite súčasťou komunity generačne starších umelcov, výtvarníkov a sochárov i rovesníkov, ktorí si zvolili za miesto svojho ďalšieho pôsobenia práve Prešov. Už v tom istom roku zažíva na domácej pôde svoj debut v podobe spoločnej výstavy s Karolom Barónom v priestoroch Klubu mladých. Čoskoro jeho mladá sochárska tvorba zaujme pozornosť laickej i odbornej verejnosti na celoslovenských prehliadkach, samostatných i spoločných prezentáciách realizovaných s jeho rovesníkmi zo štúdií (Š. Prokop, M. Palko). Napriek pozitívnym odozvám, snáď i ponukám, ostáva pevnými nohami na zemi a zviazaný s Prešovom, jeho mestským životom i koloritom východného Slovenska až do svojej smrti. Výpočet všetkých samostatných, spoločných (napr. s Dušanom Srvátkom) i kolektívnych výstav, ktoré každý rok absolvoval na Slovensku či v zahraničí, účastí na sochárskych sympóziách a plenéroch (1975 – 2010), desiatok realizácií (od plakiet, cez busty až po monumentálne reliéfy a sepulkrálne plastiky, scénografické návrhy) je neuveriteľný. Predstavuje päť desiatok rokov tvrdej a cieľavedomej odovzdanosti umeniu, ktoré Dušana Pončáka napĺňalo, fascinovalo a sprevádzalo celým životom. Do každého zo svojich diel vložil časť svojej duše a myšlienok, ale i výpovedí na otázky týkajúce sa človeka, jeho vzťahu k svetu, sebe samému, k Bohu... siahal po matérii (hlina, drevo, kameň..), ktorej vlastnosti mu umožňovali intenzívnejšie precítiť ako spojenie so Zemou, živým i neživým organizmom prírody, tak aj proces vzniku, života budúceho diela.
Súbežne s vlastnou tvorbou sa v živote Dušana Pončáka rozvíjala i ďalšia z jeho dlhoročných záľub, zberateľstvo. Svoj záujem upriamil na objavovanie, zbieranie a v neposlednom rade aj na záchranu drevených sakrálnych artefaktov a plastík z rôznych kútov najmä východného Slovenska, ktoré padli do zabudnutia ich pôvodných majiteľov, stali sa už „nemódnymi“, prípadne boli určené na likvidáciu. Aj vďaka tejto neúnavnej aktivite Dušana Pončáka môžeme v súčasnosti obdivovať bohatú kolekciu sakrálnej drevenej plastiky 15. – 19. stor., vysokej umeleckej a historickej hodnoty, ktorú od Dušana Pončáka získala Krajská galéria v Prešove do svojich zbierok prostredníctvom nákupu a dedikácie v rokoch 1993 a 2006. V roku 2015 bola táto výnimočná kolekcia na základe návrhu riaditeľa Krajskej galérie v Prešove PhDr. Rudolfa Dupkalu, PhD., MBA zaradená do zoznamu hnuteľných hmotných pamätihodností mesta Prešova pod titulom Akvizícia zbierky sakrálneho umenia akademického sochára Dušana Pončáka. Jedným z posledných ocenení, ktoré bolo Dušanovi Pončákovi v roku 2016 udelené mestom Prešov, bohužiaľ už len in memoriam, je Čestné občianstvo za jeho významný a osobitný prínos v oblasti umenia a prezentácie Prešova.
Tou najvýznamnejšou cenou, ktorá by mu iste urobila najväčšiu radosť by bolo, keby obyvatelia mesta, v ktorom prežil podstatnú časť svojho života a vytvoril svoje celoživotné dielo, venovali chvíľu času, pozornosti a pochopenia jeho dielam pri prechádzke mestom, návšteve DJZ alebo galérie....
Akad. soch. Dušan Pončák (*19. 1. 1941 Považská Bystrica – + 21. 1. 2016 Prešov) našiel miesto svojho posledného odpočinku na Mestskom cintoríne v Prešove.
Text: Mgr. A. Derfiňáková
Foto: A. Derfiňáková, G. Kutajová
