V kurátorských príspevkoch Kataríny Bajcúrovej, Evy Trojanovej, Ivana Jančára i Mira Procházku uverejnených v katalógoch k autorským výstavám prof. doc. Petra Rollera, akad. soch. sa objavuje jeden spoločný a konkrétny moment, v ktorom sa všetci menovaní jednoznačne zhodli. Výstižne charakterizuje nielen všestrannú umeleckú tvorbu autora, ale i jeho osobnosť. Tým momentom je hra, schopnosť Petra Rollera odpútať sa od reálneho sveta, pozmeniť jeho ostré kontúry a dať slobodu fantázii, obrazotvornosti a tvorivosti.
Posledným autorovým výstavným projektom, ktorým sa vôbec po prvýkrát predstavil prešovskej verejnosti je výstava Úschovňa. Prečo práve úschovňa? Ide o slovo, ktorým najčastejšie označujeme priestor na odkladanie niečoho, najčastejšie vecí, na nevyhnutne potrebný čas. V prenesenom význame a s trochou nadsázky môžeme považovať galerijne priestory za dočasnú úschovňu hravých nápadov a realizácií Petra Rollera, ktoré odložil zo svojho zorného uhla, aby uvoľnil cestu k novej umeleckej invencii, alebo za zdroj, zásobáreň (synon.) inšpirácií pre samotných návštevníkov výstavy. Vysvetlenie podávajú aj slová kurátora výstavy Mira Procházka: „Úschovňa Petra Rollera, rovnako ako tá z internetovej pošty, ukazuje ako sa na malý priestor toľko pomestí. Skrýva sa v nej čaro zdanlivej jednoduchosti a sila striedmych výrazových prostriedkov pripomínajúce východnú poéziu s nostalgickým podtónom v nekonečnom množstve variantov“.
Koncepcia bola kurátorom zvolená tak, aby na základe uváženého výberu jednotlivých diel, predstavila špecifiká a jedinečnosť výtvarnej a sochárskej tvorby Petra Rollera nielen po obsahovej, ale i formálnej stránke.
Priestor suterénu Krajskej galérie poskytuje zázemie pre vytvorenie menších tematicky rozdielnych kolekcií, pričom nelimituje súvzťažnosť medzi dielami. Tak vedľa cyklu malieb, objektov a „pečiatkových kresieb“ – „Poste restante“ sa vo voľnom priestore týčia štíhle konštrukcie objektov, evokujúce podľa ich pestrofarebného dekoru, detskú skladačku Lego. Manhattan, komplex veľkých monochrómnych objektov, „komponovaný ako malá architektúra... ich inštalovaním sa posúva aj do roly urbanistu“ (I. Jančárˇ), pôsobí ako protiklad oproti subtílne poňatým bielym „stélam“, ktorých jemnosť a krehkosť podčiarkuje stovkami čiernych bodiek. Svoj vzťah k zemi, návrat k prírode autor transformuje do kamenných archetypálnych blokov, ktorých pevnú matériu narúša, zjemňuje, zasadením organických komponentov. Jedným z dlhodobých projektov Petra Rollera, sú tzv. Petrogramy, okruhliaky nájdené na brehoch Dunaja, ktoré dekoruje vlastnými znakmi, symbolmi a opätovne vracia buď do prírody či rozdá priateľom, aby oni rozhodli o ich ďalšom putovaní a osude.
Peter Roller je rodákom z Bratislavy (7.7.1948). Po štúdiu na Strednej škole umeleckého priemyslu, na oddelení rezbárstva (prof. L. Korkoš, A. Drexler) v rokoch 1963 – 1967 pokračoval v roku 1969 štúdiom na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, oddelenie figurálneho sochárstva pod vedením prof. J. Kostku, doc. A. Trizuljaka a prof. J. Kulicha. Po jeho absolutóriu v roku 1975 pôsobil ako umelec v slobodnom povolaní takmer dve dekády. V rokoch 1992 – 2018 pôsobil ako pedagóg na VŠVU v Bratislave.
Od roku 1988 je členom Združenia Gerulata, zakladateľom Nippon Clubu (Spoločnosť priateľov japonskej kultúry), pôsobí tiež v predsedníctve Združenia Sympózium Lindabrunn v Rakúsku. Od roku 1976 sa etabloval na slovenskej i zahraničnej výtvarnej scéne pravidelnými účasťami na kolektívnych výstavách, medzinárodných sochárskych sympóziách, realizovaním desiatok individuálnych umeleckých prehliadok. Do portfólia jeho výtvarnej tvorby patrí monumentálna i komorná plastika, kresba, maľba, koláž, asambláž, ready-made, tvorba inštalácií a objektov.
Bohatá a rozmanitá, jemná a hravá, priamočiara a plná bezhraničnej fantázie. Taká je tvorba i výstava Petra Rollera, z ktorej si môžete bez obáv odniesť Petrogram a rozhodnúť o jeho existencii.
Výstavný projekt podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
Text: Mgr. A.Derfiňáková
Foto: Mgr. J. Németh