Jozef Bendík: Žobrák, 1931
olej na lepenke, vpravo dole: J. Bendík, 34,5 x 21 cm, O 491
Foto: Miloš Kolčák
Zbierkový fond KG v Prešove
Prešovský rodák, výtvarník a pedagóg Jozef Bendík, patrí k umelcom, ktorí sa svojim umom, láskavým prístupom a nepochybne aj maliarskymi kvalitami, výraznou mierou zapísali do spoločensko-kultúrneho diania Prešova. Jozef Bendík sa narodil 14. februára 1903 v Prešove, v rodine chudobného čižmára na periférii mesta. Už v ranom detstve ho postihli útrapy osudu – predčasná strata matky, mobilizácia otca v I. svetovej vojne a smrť najstaršieho brata. Všetky tieto udalosti mali dozaista vplyv na vývoj mladého človeka, ale aj napriek ťažkým životným udalostiam sa Jozef Bendík nevzdal a dokázal svedomito študovať i byť nápomocný rodine. Mladý Jozef odkázaný sám na seba bol húževnatý a odhodlaný ísť za svojim snom a dôstojne sa uplatniť v živote. Bol bezpochyby realistom v živote i v tvorbe, čo mu pomohlo v ťažkých životných situáciách. Aj napriek výraznej chudobe, ktorú po smrti matky prežíval, Jozef Bendík so zdvihnutou hlavou preklenul toto ťažké obdobie a v roku 1924 odišiel za výtvarným vzdelaním do Prahy, mesta kultúrne bohatého a plného mladých talentovaných umelcov. „Praha v tom čase nadobúdala čoraz väčší význam ako centrum mladých slovenských adeptov umenia a dávala im lekcie umeleckého rázu i ideovej povahy – inšpirovala svojim kultúrnym a rovnako sociálnym ovzduším. (Hrebíčková, 2003, s. 3)“ Dôležité je spomenúť, že Bendík je prvým umelcom z východného Slovenska, ktorý študoval v Prahe na Akadémii výtvarných umení (prof. Jakub Obrovský). A práve nové, neprebádané územie pražského života sa zaraďuje medzi jedno z najplodnejších období jeho tvorby (1927 – 1931).
Pre dielo mesiaca február sme vybrali olejomaľbu Žobrák, ktorá svojim sociálnym námetom vystihuje tvorbu Jozefa Bendíka. Už v ranej tvorbe autora možno pozorovať sociálno-orientované námety, ktoré bezpochyby čerpajú z osobných skúseností a obsahujú v sebe jasne vyhranený názor na problémy danej doby. Problémy a témy, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou autorovej reality každodenného života. Autor odkrýva aj tie menej viditeľné vrstvy spoločnosti, často opomínané a odsúvané na okraj. Nuansy života hlavného mesta, ktoré je pretkané ľudskými osudmi. V našom prípade ide o zachytenie žobráka en face v stoji na rohu ulice. Žobrák je postarší pán, držiaci v pravej ruke paličku a v ľavej klobúk s upriamujúcim pohľadom na diváka. Bendík hrubými nánosmi farby širokým štetcom, modeluje postavu žobráka v impresionisticko-expresívnom duchu. Vďaka použitej technike sa autorovi podarilo dosiahnuť veľmi úprimný výraz človeka zmietaného osudom. Námet žobráka sa koncom 30-tych rokov objavuje v tvorbe Bendíka pomerne často. Ide o akúsi výčitku dobe a celej spoločnosti odvracajúcej sa od problémov života väčšiny obyvateľov potykajúcich sa s chudobou a existenčnými problémami.
Dieloje datované rokom 1931. Na základe jeho datovania vzniká otázka miesta vzniku diela. V roku 1931 Bendík ukončil štúdium na Akadémii výtvarných umení v Prahe a získal štipendijný pobyt na Akadémii krásnych umení v Ríme (prof. C. Calcagnodor). Je otázne, kde dielo vzniklo, či prvotný námet pochádzal ešte z pražského pobytu alebo z pobytu v Ríme. Bendík svoju techniku maľby nezmenil ani počas pobytu v Ríme. Nebol z tých umelcov, ktorí maľovali v svetlých tónoch krásy slnečného Talianska, ale práve naopak, upútali ho úzke uličky periférie a v tlmenom kolorite sa zameriaval na mesto očami bežného človeka, mesto plné ľudských osudov. Kto bol námetom diela, kde dielo vzniklo, prípadne kde bolo dokončené pravdepodobne nikdy nezistíme, ale aj napriek tomu dielo vystihuje námetovú škálu tvorby Jozefa Bendíka.
Život a tvorbu Jozefa Bendíka ako umelca, pedagóga i priateľského človeka je ťažké vtesnať do pár riadkov. Bol nesmierne aktívnym a vnímavým človekom, ktorý svoj organizačný talent a predvídavosť, vedel zužitkovať v prospech milovaného výtvarného umenia. K dokladom týchto jeho daností sa bezpochyby radí aj intenzívna, dlhoročná spolupráca pri zrode Galérie výtvarného umenia v Prešove (1956) alebo viacerých umeleckých klubov a združení. Za čo mu patrí veľká vďaka!
Mgr. A. Chovancová