Pod hlavičkou Klubu priateľov Krajskej galérie v Prešove sme pripravili pre členov, ale i širokú verejnosť, už nejedno originálne a na podnety bohaté podujatie. Inak tomu nebolo ani vo februári tohto roku, keď sme do programu podujatí galérie zaradili akciu s názvom „Spoznajte s nami Ateliér MYtkáme“.
Tradičné remeslo predstavené v novom šate, veselo i vážne, v teórii i praxi. Tak zneli prvé všeobecné informácie pre potencionálnych záujemcov, ktorí zvažovali svoju účasť na „nepoznanom území“. O niečo viac nám upresnili predstavu sociálne siete, ale i príspevky zverejnené v printových médiách, čomu sa Ateliér MYtkáme prioritne venuje a kto sú jeho garanti, majitelia alebo skôr spriaznené duše.
Už prvý kontakt s „vedením“ Ateliéru dopadol veľmi pozitívne. Náš záujem o návštevu ich milo prekvapil a potešil, dohodnutie termínov preto bolo už len otázkou pár minút. V čase, keď je svet naklonený skôr k šíreniu negatívnych správ a neperspektívnych vízií je akákoľvek forma ústretovosti a ochoty nečakaným prekvapením. A tie sme na mieste zažili hneď niekoľko.
Úprimné privítanie a očarenie prostredím. To je asi ten prvý dojem, ktorý na nás zapôsobil a doslova nás dostal. Veľkorysý, svetlý a decentný priestor poschodia meštianskeho domu na Hlavnej 40, v ktorom sme sa ocitli, traja nadšenci, ktorí neskrývali záujem o nás ako návštevníkov, figuríny s modelmi, ktoré volali po dotyku. Po krátkom aklimatizovaní, „rozkukaní“ sa po interiéroch a vzájomnom predstavení sa, nasledoval exkurz do histórie tkáčskeho remesla. Dozvedeli sme sa o tom, ako vyzerali prvé tkáčske stavy – krosná, aké priadze sa v minulosti na tkanie používali, ako ich naši predkovia získavali, ale aj o výrobkoch, ktoré sa dajú tkaním zhotoviť. Poslednou kapitolou krátkej videoprojekcie bolo smutné konštatovanie, že práve priemyselná výroba prispela k útlmu až likvidácii tradičného tkania, ktoré v priebehu druhej polovice 20. storočia ostalo zachované v torze len vo vidieckom prostredí, skanzenoch či múzeách. Našťastie, tak ako sa v móde ohlasujú návraty do minulosti, tak sa postupne aj tradičné remeslo dostáva do povedomia verejnosti a stáva sa súčasťou dizajnérskych vychytávok, módnych doplnkov, interiérového vybavenia.
Medzi mladých nadšencov, ktorí podľahli kráse a tajom prepletania osnovných a útkových priadzí patrili aj naši sprievodcovia a hostitelia, Mirka a Matúš. Pri zriaďovaní svojho kráľovstva snovania, tkania, fantázie a tvorenia sa rozhodovali srdcom, umom a s poriadnou dávkou guráže. Ako nám prezradili, toto remeslo je v Mirkinej rodine doslova hmotným kultúrnym dedičstvom po predkoch, a ona jeho čestnou predstaviteľkou štvrtej generácie. Netrvalo dlho a táto tradično-netradičná forma relaxu si podmanila aj Matúša, čo bolo vidieť a počuť aj na jeho oduševnenom rozprávaní. Postupne sa k nám pridala aj Mirkina mamka, ktorá sa dlhé roky aktívne venuje remeslu a pri dcériných začiatkoch, ale aj dnes, je jej veľkou oporou a inšpiráciou.
Cestu do ateliéru, trochu zo zvedavosti, ale aj s istým zámerom, si našlo už mnoho ľudí z Prešova, známe tváre slovenského show biznisu, ale aj hostia zo zahraničia, jednotlivci i školské skupiny. A práve deti a mládež sú pre nich prioritou, cieľovou skupinou, kde odovzdávanie energie a nápadov, fantázie, ale i tvorivosti funguje oboma smermi. Deti sú podľa konštatovania Mirky pripravené na nasávanie informácií, zručnosti, len sa im jednoducho treba venovať, komunikovať s nimi a podporovať ich.
Živú diskusiu a teóriu vystriedala praktická časť. Asi nik neočakával, že budeme potrebovať matematickú zručnosť pri rozmotávaní a namotávaní priadze, pletení do copov a následne aj božskú trpezlivosť pri vytváraní osnovy. Samozrejme, že to bolo iba v teoretickej rovine, ale aj to stačilo k nášmu totálnemu domotaniu. Ako povedal Matúš, „tkanie je za odmenu“. To čo sa odohráva pred samotným tkaním si vyžaduje znalosti, skúsenosti a samozrejme fortieľ. Čakali nás už len krosná a prakticky si vyskúšať prešľapovanie na „pedáloch“, presúvanie člnka s priadzou a búchanie, ktoré zabezpečí priľnutie útkových priadzí. Je pravdou, že lepšie je raz vidieť, ako stokrát počuť. To, čo na prvý pohľad vyzerá jednoducho, sa odrazu stáva zložitým... ale po chvíli pokusov a omylov, vtipných usmernení a kvalitne utkaných centimetroch, sme dospeli k záveru, že tkanie skutočne môže pôsobiť ako terapeuticky prostriedok aj v 21. storočí a to či už na vidieku alebo v meste.
V marci oslávi Ateliér MYtkáme svoje prvé narodeniny. Od svojho otvorenia v Prešove privítal desiatky až stovky návštevníkov všetkých vekových kategórií, klientov i skupinky prázdninujúcich nadšencov, ktorí odchádzali s úsmevom a spokojným pocitom, vlastnoručne vyhotovenými kúskami, ale aj s bohatými zážitkami. Ateliéru prajeme dlhú budúcnosť a úspech, jeho majiteľom tvorivú invenciu, optimizmus, radosť a veľký záujem zo strany zákazníkov, ale i verejnosti, ktorých zaujímajú ručné práce a zachovávanie slovenských ľudových tradícií.
Text: Mgr. A. Derfiňáková
Foto: Mgr. A. Chovancová, Mgr. A. Derfiňáková
