Názov výstavy: ANDREJ GAJ 1932 - 2016
Miesto: Krajská galéria v Prešove, Veľká a Malá výstavná sieň, Hlavná 51 a 53
Trvanie: 14.9. - 5.11. 2017
Vernisáž: vo štvrtok14.9. 2017 o 16.00 hod.
Kurátor: Mgr. Jozef Ridilla
K povojnovej generácii spoluurčujúcej podobu výtvarnej kultúry Prešova i východného Slovenska takmer do konca storočia patril aj akad. maliar Andrej Gaj, rodák zo Sukova v medzilaboreckom okrese (1932).Pri predchádzajúcich autorových výstavách z rôznych príčin nedošlo k recepcii celého diela maliara, pričom jedným z hlavných dôvodov bola fyzická nedostupnosť značnej časti prác.Retrospektívna výstava k nedožitým 85-tim narodeninám umelcadala rozhodujúci podnet na preskúmanie umelcovej pozostalosť, ktorá sa zachovala v jeho ateliéri. Výsledky výskumu prezentuje súčasná výstava.
Gajovi profesori na VŠVU v Bratislave - Ladislav Čemický, Peter Matejka, Dezider Milly a Ján Želibský - boli zárukou kvalitnej prípravy adepta umenia v multižánrovom vyjadrení.Ako každý mladý umelec, i Gaj prešiel obdobím, počas ktorého si vyskúšal rôzne výtvarno-estetické koncepcie a overil ich fungovanie "na vlastnej koži" (vrátane estetiky mihotavého impresionizmu). Východisko pre svoje ďalšie smerovanie hľadal umelec v tvorbe medzivojnovej slovenskej moderny. K výtvarnej syntéze dospieva maliar okolo roku 1973, kedy sa prvýkrát stretávame s jeho typickým štýlom. Gaj inštinktívne siahol po estetike, ktorá bola blízka jeho naturelu - zmysel pre pevný tvar, konštruktívnu výstavbu kompozície, nechuť k náhodilosti a lásku k zmyslovo postulovanému umeniu pretavil do tvorby cézannovského razenia. Cézannovsko-fullovské inšpirácie obohatil o typicky rusínsky záujem o veľkú farebnú intenzitu.
Po polovici 60-tych rokovh Gaj reaguje i na druhé avantgardy. Podnety informelu a štrukturálnej abstrakcie zužitkoval v obrazoch so zvýraznenou pastozitou a asamblážovým využitím prírodnín (lastúry, slimačie ulity), čo posúva tieto diela až k imaginatívnemu umeniu a lyrickej abstrakcii.Príznačná je pre toto obdobie tiež inklinácia k maľbe špachtľou.
Andrej Gajbol jedným z posledných maliarov u nás, ktorí vyznávali modernistickú koncepciu obrazu a podržali jej existenciu do 21. storočia.Modernistický je nielen cézannizmus maliarskeho vyjadrenia, ale i príklon ku klasickým maliarskym žánrom - portrétu, autoportrétu, krajine, zátišiu, aktu a figurálnemu žánru. Zmysel pre monumentalne kvality a dekoratívne hodnoty zúročil umelec v tvorbe početných monumentálnych realizácií pre architektúru.
Gajove obrazy sú dielami, ktoré chcú sprostredkovať radosť zo života, navodiťsviatok každodennosti, životnú silu a optimizmus, sú senzuálnou oslavou života a opozíciou k možno až priveľmi preintelektualizovanému umeniu prelomu tisícročí. Gajove obrazy rozpoznateľné na prvý pohľad spoluvytvárajú mapu výtvarného umenia východného Slovenska a sú jeho trvalým obohatením.
