Názov výstavy: Paulína Halasová / Budúcnosť je blízko
Miesto: Krajská galéria v Prešove, Medziposchodie – Hlavná 51
Trvanie: 21.6. - 2.9. 2018
Vernisáž: v štvrtok 21.6. 2018 o 16.00 hod.
Kurátor: Jozef Ridilla
Znovuzrodenie maľby okolo roku 2000 po nešťastnom období oficiálnej preferencie a preceňovania konceptuálneho umenia znamenalo pre maliara vykonať skok v čase a na chvíľu sa ocitnúť v parížskej Akadémii v roku 1671, kedy prebiehal spor medzi prívržencami kresby a teda Poussina (poussinisti) a zástancami farby a teda Rubensa (rubenisti). Ak si napr. svidnícky rodák , Bohdan Hostiňák vybral neoklasicistický výraz, dielo Paulíny Halasovej prezrádza jednoznačný príklon k farbe a uvoľnenému nanášaniu farby. Autorka sa netají pozitívnym vzťahom k starým majstrom, ktorí nechodili ďaleko po poetickú či expresívnu skratku, i keď zrejme žiadny z nich nebol pre ňu priamou inšpiráciou.
Paulínino dielo možno zaradiť do širšieho prúdu súdobej expresívnej figurácie typu Kataríny Janečkovej či Andreja Dúbravského, do prúdu maľby, ktorá prioritne stavia na maliarskych kvalitách a zmyslových hodnotách artefaktu, má však polemický vzťah ku skutočnosti, ktorý je divákom potrebné dešifrovať z bohatej ikonografie a symboliky jednotlivých obrazov.
Centom Paulíninho umeleckého vesmíru je žena. Nielen preto, že sama je ženou a teda najlepšie rozumie jej pocitom a potrebám. Žena je podľa surrealistov a iných umelcov (vrátane literátov) bytosťou, ktorá má vďaka vrodenej citlivosti a citovosti, empatii a intuitívnosti bližšie k prírode a jej nespútaným mystériám a je teda dokonalou voľnou na projekciu umeleckých zámerov, ktoré rátajú s fenoménom tajomna, mystiky, rozumovej neuchopiteľnosti, posvätnosti (kresťanskej či pohanskej). Fantazijným svetom japonského režiséra animovaných filmov Hajao Mijazakiho so železnou pravidelnosťou kraľuje dievčenská hrdinka. Muž v umení sa odjakživa spája skôr s racionalitou a v diele Paulíny Halasovej je vždy púhym štatistom.
Dielo autorky je na prešovskej výstave rozčlenené do niekoľkých cyklov či skôr súborov. V jednom z nich sme konfrontovaní s dvoma paralelnými realitami, ktoré nechávajú diváka na pochybách, či ide o sen, predstavu, túžbu či obavu protagonistky výjavu. Realistická maľba je rafinovane spojená s komiksovou štylizáciou a zákonite teda i so všetkými obsahmi, ktoré sa na komiks ako popkultúrny fenomén vzťahujú či sú mu pripisované. Ide najmä o pocit banality či neskutočného, takpovediac syntetického sveta. Viaceré triptychy sú koncipované ako políčka vyňaté z filmového diela a separované od pôvodného obsahu - spojenie medzi jednotlivými článkami reťazca je narušené, triptych je naplnený napätím a tajomstvom. Nevieme, čo danému obrazu predchádzalo a čo bude nasledovať. Je to čosi, s čím sa v bežnom živote stretávame každý deň, Paulína však zvolila elegantnú a atraktívnu formu, aby nám tento fenomén pripomenula.
Ďalší cyklus vovádza diváka do sveta podvodných, morských bytostí evokujúcich symbolistické mediteránne obrazy Arnolda Böcklina. Vodný živel je tu chápaný ako prirodzené prostredie, ktoré nabáda diváka k očiste od nezdravých nánosov civilizácie. Morské víly a inteligentná fauna a flóra vnášajú do týchto diel mytologické konotácie, v širšom zmysle ide o svet duchovna oslobodený od konzumu, na ktorý poukazuje ďalší cyklus s postavičkami femme fatale a Pata a Mata ako hrdinov tragikomickej frašky.
Z čisto výtvarného hľadiska je Paulínino dielo - napriek závažným spoločenským odkazom - hedonistickou oslavou života a tvorby. Jej schopnosť používať množstvo pestrých až cukríkovo sladkých farieb tak, aby maľba zostala kultivovaným výtvarný dielom je obdivuhodné.
Solitérne dielo You deserve art! je jediným konceptuálnym dielom na výstave. Pôsobí dojmom protestného plagátu, ako keby šlo o rozvinutý pouličný transparent. Zjavné politické konotácie vstupujú do zdanlivo bezobsažného autorkinho diela a dokážu vyburcovať aj tých, ktorí "už videli všetko". Nevideli.
