Eduard Rheinfuss Lengyel: Zimná krajina,
okolo 1910, olej, plátno, 60 x 80 cm,
signované vľavo dole hnedou farbou: Lengyel Reinfusz E, O 76, A 1958
Budovanie zbierkového fondu galérie v prvých rokoch jej existencie sa stretlo nielen s entuziazmom jej zakladateľov, ale i s veľkým záujmom zo strany verejnosti. V druhej polovici 50-tych rokov práve obyvatelia regiónu mali významný podiel na tom, že novovznikajúca zbierka umenia sa rozrástla nielen o diela autorov zvučných mien, ale i jedinečné kúsky menej známych, no s regiónom súvisiacich, výtvarníkov.
K ojedinelým exponátom, nachádzajúcich sa v zbierkovom fonde Krajskej galérie v Prešove patrí i výtvarné dielo Eduarda Lengyela Rheinfussa. S jeho menom sa stretávame v slovenskej odbornej literatúre skôr v heslovitej podobe. Napriek tomu, že jeho život a tvorba sú sčasti prepojené s východoslovenským regiónom, v slovenskej histórii umenia mu nie je venovaná vážnejšia pozornosť.
Milovník koní: Eduard Lengyel – Rheinfuss
„Pre mňa je kôň skutočným tvorcom pohybu, dynamickej sily, ladného držania tela a úžasnej krásy.“
Lengyel-Rheinfuss Ede
Eduard Lengyel – Rheinfuss sa narodil 23. februára 1873 v Bôrke (okr. Rožňava) do rodiny Félixa Reinfussa, hlavného lesníka a správcu hospodárskych zvierat v Jasove a Josephiny rod. Wernerovej. Základné vzdelanie získal na škole v Jasove, ktorú spravovali premonštráti. Aj vďaka zamestnaniu otca sa mohol ako dieťa voľne pohybovať po majetkoch opátstva, sledovať prácu na hospodárstve a navštevovať stajne, v ktorých sa zrodila a postupne prehlbovala jeho vášeň a obdiv ku koňom. Svoje vnútorné pocity a hlboký záujem o tieto ušľachtilé zvieratá začal čoraz častejšie prenášať nielen do kresieb a malieb, ale i do veršov: „Niet krajšieho zvieraťa ako kôň. Či už biely ako sneh, či už červený ako krv, bojový žrebec alebo plnokrvník, jeho chôdza je ľahká, ušľachtilá, jeho cval je bleskurýchly, nie je krajšie zviera ako kôň, vždy je dobré s ním kráčať, môžem to povedať nahlas, milujem kone!“ V roku 1883 pokračuje v štúdiu na osemročnom gymnázium premonštrátov v Rožňave. Napriek odchodu z domova a od milovaných koní jeho vzťah ku kresleniu nepoľavuje, skôr naopak, prehlbuje sa, a to aj vďaka podpore tunajšieho učiteľa, „tútora a obdivovateľa“ v jednej osobe, Sándora Telepyho.
Po absolutóriu stredoškolských štúdií v roku 1891 sa vracia naspäť k rodine do Jasova, kde sa s plnou vážnosťou v širšom rodinnom kruhu rozhoduje o jeho budúcom povolaní. Napriek istým pochybnostiam rodina súhlasí s jeho ďalším vzdelávaním na Akadémii umenia vo Viedni kam mladý Eduard odchádza na jeseň roku 1891. Príchod do Viedne a isté udalosti zmenili plány nádejného študenta. V spoločnosti mladých adeptov umenia, s ktorými sa zoznamuje vo Viedni, odchádza do Mníchova kde rok a pol študuje u Simona Hollósyho. V akademickom školskom roku 1892/93 sa Rheinfuss síce zapisuje do prvého ročníka na Národnú uhorskú kráľovskú školu kreslenia vzorov a školu pre učiteľov kreslenia v Budapešti, no ani tu nezotrvá dlhšiu dobu a opätovne sa vracia do Mníchova, kde sa venuje maľbe, štúdiu a cestovaniu. V roku 1895 víťazí jeho túžba po domove. Plánuje sa venovať maľbe koní, jazdcov a plenérovej maľbe. Definitívne opúšťa mníchovské prostredie a nastupuje do Školy moderného kreslenia, kde sa stáva žiakom Eduarda Ballu a Bertalána Székelyho. Po jej absolutóriu ešte rok pôsobí na škole ako odborný asistent.
V závere 90-tych rokov 19. storočia sa vracia do rodného kraja, zakladá si rodinu a bojuje s existenčnými ťažkosťami. Aby uživil rozrastajúcu sa rodinu prijíma miesto stredoškolského učiteľa výtvarnej výchovy na gymnáziu v Košiciach, kam sa so svojou rodinou aj presťahoval. Okrem pedagogickej práce sa venoval aj maľovaniu na objednávky (prevažne portrétov), voľnej tvorbe, zúčastňoval sa skupinových výstav v Košiciach, Prahe, Budapešti atď., stal sa členom výboru Košického múzea. Príchodom do Košíc sa začala napĺňať aj jeho predstava maliara koní a jazdeckých výjavov. Sústredenie sa na vojenskú žánrovú tematiku bolo do istej miery podmienené jeho príslušnosťou k spravodajskému štábu počas I. svetovej vojny. „Takto 10. januára 1916 dostal Ede Lengyel-Rheinfuss povolávaciu listinu do SAS (Offener Befehl) podpísanú náčelníkom štábu, generálom Arztom, aby sa hlásil na veliteľstve armády ako vojnový maliar. Svoje najkrajšie bojové obrazy namaľoval v rokoch 1916 až 1918. Tri z nich sú v súčasnosti vystavené v Múzeu vojenskej histórie v Budapešti“.
Po skončení I. svetovej vojny sa vracia do Košíc, kde sa opäť venuje maľovaniu: „Namaľoval aj nespočetné množstvo historických kuruckých obrazov. Medzi inými „Rákócziho vstup do Košíc“, ktorý zakúpilo mesto Košice, ako aj „Ocskayho zrada“, „Rákócziho dvor“, „Útek s tromi koňmi v zime“, „Útek so štyrmi koňmi na jeseň“, „Kurucká základňa“, „Rákócziho husári“ atď.
Meniaca sa spoločenská klíma začiatkom 20-tych rokov 20. storočia prinútila maliara k ráznemu rozhodnutiu. Po roku 1922 opúšťa Košice a s rodinou sa sťahuje do Budapešti. Novú etapu života si užíva naplno. Venuje sa maľovaniu koní, jazdcov, loveckých scén, či už v ateliéri alebo vo voľnej prírode. Stáva sa vyhľadávaným portrétistom, zúčastňuje sa spoločenských podujatí, zakladá s ďalšími umelcami tzv. Spoločnosť nezávislých umelcov, vystavuje. Výtvarne i spoločensky priaznivé obdobie však vystriedali ťažké roky II. svetovej vojny i zhoršujúci sa zdravotný stav maliara, ktorý vyústil do jeho odchodu 9. 11. 1942. „Zomrel Ede Lengyel-Rheinfuss, vynikajúci maliar maďarských vojenských portrétov. Počas celého života maľoval najmä husárov a kone, jeho žánrové obrazy boli dokonalé. Bol to čestný a starostlivý umelec, ktorý sa s mimoriadnou oddanosťou, s pokornou starostlivosťou skutočného umelca, snažil vytvárať dokonalosť vo svojom žánri. Paleta zostala osirelá, ale umelcovo dielo žije ďalej v jeho obrazoch, v múzeách, u súkromných zberateľov v našej krajine, u maliarovej rodiny a širších príbuzných, v Československu, Francúzsku, Anglicku, Hongkongu, Spojených štátoch amerických, Austrálii, inými slovami, v mnohých častiach sveta.“(Sándor Márai: „O smrti maliara“, Pesti Hírlap z 11. novembra 1942)
Akvizícia a odborné ošetrenie diela
Samotnej akvizícii výtvarného diela predchádzalo zasadnutie nákupnej komisie pri Krajskej galérii v Prešove. Na základe predložených argumentov a samotného diela členovia komisie z poverených inštitúcií: SNG Bratislava, KNV Prešov, KG Prešov a SČSVU, odporúčali nákup a zaradenie výtvarného diela Lengyela Rajfusa: V zime (správne Lengyela Rheinfussa) do zbierok galérie, čo potvrdili aj svojim podpismi v Zápisnici zo zasadnutia komisie dňa 24.11.1956. Samotný nákup od súkromného majiteľa do zbierok bol realizovaný v nasledujúcom období.
Primárna katalogizácia predmetného diela sa uskutočnila v roku 1958. Olejomaľbe bolo priradené inventárne číslo O 76 a prírastkové číslo ZF 7 700/90. Okrem toho sa pristúpilo aj k zmene názvu diela: z pôvodného „V zime“ na „Zimná krajina“, ktorý dielo nesie dodnes. S najväčšou pravdepodobnosťou bol obraz prijatý do zbierok už s menšími poškodeniami a nedostatkami (stav diela nebol v Zápisnici z nákupnej komisie v r. 1956 uvedený), čomu nasvedčujú administratívne zápisy hodnotiace stav olejomaľby. Tie uvádzajú, že: „Maľba nie je poškodená, len v ľavom hornom rohu je plátno vtlačené“, čo mohlo byť spôsobené zlým uskladnením diela. Ďalší záznam napovedá, že obraz nebol pôvodne rámovaný, keďže galéria v závere roka 1958 (v období po evidencii diela do ZF galérie) použila vlastné finančné prostriedky na jeho zarámovanie v Diele v Košiciach.
Obraz „Zimná krajina“, si musel na svoju premiéru pred verejnosťou počkať do roku 1995. Jeho pomyselný galerijný život sa dovtedy sústreďoval na priestory depozitára, prechádzal povinnými revíziami a zažil si aj niekoľko sťahovaní. Všetky tieto úkony sa postupne podpisovali nielen na kondícii maľby, ale aj rámu. V roku 1992 sa obraz prvýkrát dostal do rúk konzervátora, ktorý na ňom vykonal neodkladné odborné zásahy (čistenie), aby dielo mohlo byť prezentované návštevníkom galérie. Od roku 1995, kedy ho kurátorka zaradila do tematickej kolekcie výstavy „Zimné motívy v zb. ŠG“ (Malá výstavná sieň ŠG), sa dielo ešte viackrát ocitlo na výstavách v Košiciach, Prešove a vo Vranove nad Topľou.
Po poslednej fyzickej revízii zbierkového fondu v roku 2023 sa olejomaľba Lengyela Rheinfussa dostala na zoznam diel, ktoré si vyžadujú rozsiahlejší zásah reštaurátora. Prvotná obhliadka diela potvrdila stopy znečistenia a zožltnutia povrchu maľby. Túto farebnú odchýlku spôsobilo zostarnutie pôvodnej vrstvy laku. V ľavom hornom rohu sa nachádzal znak pretlačenia plátna (evidovaný už v 60-tych rokoch) a boli prítomné aj viaceré poškodenia dreveného rámu (najmä na hranách a rohoch rámu). Škrabance a narušené časti povrchu rámu spôsobila fyzická manipulácia s dielom a nevhodné uloženie diela v regáloch depozitára. Olejomaľba v tomto, takmer autentickom stave z roku 1992, prešla v roku 2015 procesom digitalizácie.
V prvej fáze odborného ošetrenia diela bolo potrebné reštaurátorom špecifikovať rozsah a závažnosť poškodenia plátna v ľavom hornom rohu, zistiť priľnavosť farebnej vrstvy o nosič – plátno, určiť druh znečistenia povrchu maľby a navrhnúť technologický postup, ktorý bude aplikovaný pri práci s dielom. Po uvoľnení obrazu z rámu bolo zistené, že pôvodnú deformitu na plátne (vtlačenie plátna spôsobil náraz, neodborná manipulácia, zlé uloženie diela) istým spôsobom „podporuje“ aj nesprávny rozmer vnútornej časti rámu. K odstráneniu pretlačenia plátna sa mohlo pristúpiť až v druhej fáze, po ošetrení povrchu maľby. Neinvazívne postupy použité pri zisťovaní pôvodu znečistenia maľby potvrdili prítomnosť depozitov (prach, špina) a vypadanie farebnej vrstvy na viacerých miestach. Zaujímavým a nečakaným objavom boli fragmenty starého papiera prilepené k vrstve maľby. Použitím organických rozpúšťadiel a opatrnou manipuláciou so skalpelom boli papierové fragmenty uvoľnené z farebnej vrstvy a odstránil sa aj zažltnutý lak.
V druhej fáze sa mohlo pristúpiť k vyrovnaniu povrchu plátna, ktorej predchádzala príprava nosiča – plátna na reverze diela. Použitím tepla a tlaku, dopnutím plátna o podrám sa eliminovali rozdiely v povrchu nosiča. Následne sa mohli previesť finálne úpravy na maľbe v podobe doplnenia farebných vrstiev temperovými farbami (retuš) a zafixovaním diela použitím voskovo-damarového laku.
Aby olejomaľba dobre sadla do pôvodného rámu bolo potrebné časť vnútorného lôžka rámu vysekať a vybrúsiť, očistiť povrch rámu od špiny, vypadané časti rámu vytmeliť a následne použiť farebnú retuš na celkové farebné scelenie rámu.
Opis diela „Zimná krajina“
Existenciu výtvarných diel Lengyela Rheinfussa v zbierkach pamäťových inštitúcií na Slovensku, najmä galérií, vieme hodnoverne doložiť na základe centrálnej evidencie výtvarných diel, ktoré spravuje SNG v Bratislave. Podľa týchto údajov sa na Slovensku nachádzajú len tri galérie, ktoré v zbierkach evidujú diela tohto autora: Východoslovenská galéria v Košiciach (15 diel), Galéria mesta Bratislavy (1 dielo) a Krajská galéria v Prešove (1 dielo). Až na dva ženské portréty, všetky spomenuté diela zachytávajú motív koní v rozličných scénach (vojenské, jazdecké, hospodárske) a prostredí.
Pri získavaní informácií o výtvarníkovi, jeho osobnom živote a výtvarnej tvorbe sme narazili na viacero zaujímavých detailov a zistení, ktoré sa týkajú predmetného diela a bez hlbšej analýzy a štúdia by ostali inak nepoznané. Prvým prekvapením bola zmena samotného názvu diela, ktorú sme rozviedli v predchádzajúcej kapitole. Ďalšie sa vynárali postupne s objavovaním a porovnávaním publikovaných textov, štúdií a pod. Olejomaľba „Zimná krajina“ je datovaná do obdobia okolo roku 1910. Autor ju signoval v ľavom dolnom rohu ešte v „pôvodnom“ tvare svojho mena: Lengyel Reinfuss. Informácie, ktoré spomínajú gramatickú zmenu v priezvisku maliara (pridanie písmena h) od roku 1910 sa ukázali klamlivé, keďže s pôvodným tvarom mena autora sa stretávame pri signatúrach výtvarných diel vytvorených aj medzi rokmi 1910-1930. Nemenej zaujímavým ostáva aj fakt, že autor sa k žánrovej scéne zachytenej na obraze “Zimná krajina“ vrátil v roku 1926 v obraze s názvom „Na poľovačke“. Opakovania, obmeny alebo rozvíjania vlastných, už použitých motívov, sa u mnohých výtvarníkov vyskytujú často. Domnievame sa preto, že maľba „Na poľovačke“ z roku 1926 vznikla na objednávku už počas autorovho pôsobenia v Budapešti, alebo ako pozmenená kópia pôvodného obrazu „Zimná krajina“ pre potreby autora.
Ústrednú scénu obrazu predstavuje kompozícia dvoch ťažných koní zapriahnutých do drevených saní, na ktorých sedí muž v kožuchu, opierajúci sa o neidentifikovateľný predmet a pes. Takmer všetci „účinkujúci“ (dve mužské postavy a traja psy) sú otočení chrbtom k divákovi. Skupina protagonistov v prvom pláne (pár koní, svorka psov, muž) pôsobí staticky a pokojne, akoby ich hypnotizovali dramaticky sa formujúce mraky na oblohe, ktoré v poslednom pláne obrazu uzatvárajú celý výjav. Limitovaná farebnosť, ktorú autor obmedzuje výlučne na odtiene hnedej, sivej a bielej farby, podčiarkuje atmosféru zimného ponurého dňa a znásobuje pocit tichej nekonečnosti zvlnenej krajiny. Striedmosť v použití výrazových prostriedkov je pravdepodobne zámerná a pre oko diváka markantná. Pri pohľade na figúry koní, zistíme, že im autor prikladá väčšiu váhu a venuje ich zobrazeniu zvýšenú pozornosť. Tá sa prejavuje v zachytení detailov (postroj, hlava koní), ale aj v spôsobe modelácie ich tiel. Dominancia záujmu o kone tak degraduje ľudské postavy a psov do druhoradej, len štafážovej pozície.
Ohlas na výtvarnú tvorbu Lengyela Rheinfussa v čase jeho pôsobenia v našom regióne, ale i za hranicami bol veľký a pozitívny. Jeho diela získali vysoké ocenenia a boli vyhľadávanými exponátmi mnohých výstavných siení na Slovensku, v Maďarsku a i. Aj napriek tomu, že sa s jeho výtvarnými dielami v súčasnosti môžeme stretnúť v ponukách viacerých aukčných siení, ktoré do istej miery prezentujú výtvarné smerovanie autora, neodvažujeme sa (a ani nemôžeme) adekvátne zhodnotiť a bližšie špecifikovať jeho celoživotnú tvorbu ako i prínos pre slovenské a maďarské výtvarné umenie 1. polovice 20. storočia.
Text: Mgr. A. Derfiňáková
Foto: A. Liščinský
Autor: Eduard Rheinfuss Lengyel
Názov diela: Zimná krajina
Datovanie: okolo 1910
Technika: olej
Materiál: plátno
Rozmery: 60 x 80 cm
Signatúra: signované vľavo dole hnedou farbou: Lengyel Reinfusz E
Evidenčné číslo: O 76
