Pred deväťdesiatimi rokmi v decembri 1929 sa v prešovskom Čiernom orlovi konala výstava „Umelecká pozostalosť Konštantína Bauera“. Išlo o reprízu posmrtného prehľadu diela, usporiadanú geniálnym manažérom a riaditeľom Východoslovenského múzea Josefom Polákom, ktorý v tom čase urobil z Košíc centrum výtvarného diania na Slovensku.
Štefan Hudák, pracant a scénický výtvarník, rodák z Veľkého Šariša okr. Prešov (27. 6. 1942 - 17. 11. 2014). Jeho tvorba nesie v sebe svojský rukopis, založený na citlivom vnímaní divadelného priestoru, kde vládne vecnosť, triezvy minimalizmus a vyváženosť všetkých zložiek. Pracuje s pokorou pred autorom a režijnou koncepciou, ktorú ozvláštňuje metaforickou hyperbolou a vlastnou výtvarnou interpretáciou. Výhodou je remeselná zručnosť zdedená po otcovi čalúnikovi. S výraznými osobnosťami svojho pokolenia, ako Rasťo Bohuš, Jozef Ciller, Tomáš Berka, či Ján Zavarský, tvorí prúd, označovaný ako akčná scénografia, kde sa scénograf stáva spolutvorcom divadelného predstavenia, pričom ponúka herné možnosti, sám však ustupuje do pozadia. Spolupracoval s divadlami v Bratislave, Košiciach, Prešove, Spišskej Novej Vsi, Martine a vo Zvolene. Jeho televízne scénické riešenia sa rátajú na stovky.
Ornamentalista, akademický maliar, Štefan Leonard Kostelníček, vlastným menom Štefan Kostelničák, sa narodil 14.2.1900 v Spišskej Starej Vsi v chudobnej roľníckej rodine ako najmladšie, siedme dieťa. Po ukončení základného vzdelania v rodisku začal študovať na gymnáziu v Podolínci, od roku 1916 dva roky v Levoči. V roku 1918 musel narukovať ako ašpirant do 1. svetovej vojny. Po vojne navštevoval posledné dva ročníky na gymnáziu v Košiciach. Založil spolok katolíckeho študentstva nielen v Košiciach ale aj v Prešove, za čo bol pred maturitou r. 1920 vylúčený. R. 1919 ako bývalý ašpirant a dobrovoľník aktívne vystupoval proti vpádu maďarských boľševikov na Slovensko.
