Horizonty sa pohybujú, keď sa presúvame z jedného priestoru do druhého, keď cestujeme z jednej krajiny do inej, keď prechádzame z jedného stavu vnímania do ďalšieho. Na výstave Moving Horizotns. Intra-Action Zuzany Križalkovičovej a Viky Shumskej sú návštevníci pozvaní posunúť svoje obzory smerom k vzniku niečoho, čo Karen Barad výstižne situuje „medzi stvorenie a obnovu, začiatok a návrat, kontinuitu a diskontinuitu, tu a tam, minulosť a budúcnosť“.
Výstava zakladateľa osobitej polohy surrealizmu na Slovensku z viacerých verejných aj súkromných zbierok ponúka ponor do jeho diela presiaknutého hlbokým sociálnym cítením, odporom voči vojne a nezmyselnosti smrti, clivotami, tušeniami, túžbami, baladickosťou; plného metafor a alegórií, ktorými vypovedá o sebe, o svete, o svete v sebe, o sebe vo svete. Veľa šťastia pri lúštení jeho hlavolamov, kde sa vám môže stať, že na konci odhalíte seba!
Spletité cesty životom plné nových objavov, zážitkov, radosti, ale aj smútku. Takto na nás pôsobia čiernobiele i farebné snímky zachytené fotoobjektívom dvoch priateľov a kolegov, Ladislava „Laca“ Kontšéra a Dionýza „Dina“ Dugasa. Bohužiaľ ich životné cesty sa nečakane rozišli jedného októbrového dňa v roku 1977 a v zaznamenávaní premenlivých a jedinečných okamihov pokračoval už Dino sám.
Aj napriek pomerne krátkemu tvorivému obdobiu Laco, ako vnímavý a talentovaný fotograf, dokázal zachytiť zaujímavé momenty. Vedel vystihnúť atmosféru prírodných zákutí, ale aj mesta a každodenného života jeho obyvateľov. „Ale aj hľadať a zvečňovať krásu žien a spájať ju s divmi svetla „obyčajnej“ prírody. (Orságh, 2020)“ Fotografovanie viedlo Laca k spoznávaniu pôvabu sveta, turistike a hľadaniu nezvyčajných pohľadov. To majú Laco a Dino spoločné.
Čítať viac..
