Portrét (fr. Portrait – podobizeň) alebo tiež konterfei (nem.), je „všeobecne definovaný ako zachytenie rysov konkrétneho človeka s určitým zámerom, významom, cieľom“ (Kližanová, H.: Podoby rodinného portrétu v slovenských zbierkach, 2012).
V zbierkovom fonde galérie je portrétna tvorba zastúpená hodnotnou kolekciou malieb najmä 18. a 19. storočia a kresieb z 19. - 20. storočia. Medzi zástupcami tohto žánru nájdeme celý rad zvučných a známych mien: J. Tallman, T. Zemplényi, A. Tahy, K. Tibély, J. Bencúr, J. Czauczik, J. Daniel Donat, M. Kurth, E. Rákoši, M. Jordán, J. Miklošík – Zmij, J. Rombauer a i., ktorých diela sa podarilo získať do zbierok galérie vďaka dlhoročnému úsiliu našich kolegov. Pred 20 rokmi sa súbor portrétov podarilo rozšíriť o ďalšiu umeleckú osobnosť, s ktorej menom sa v slovenskej histórii umenia stretávame výnimočne ba priam ojedinele, ale jej diela predsa našli svoje zastúpenie v slovenských zbierkotvorných inštitúciách. Maliar a grafik, György (Juraj) Révész. Prvé dielo, ktoré sa podarilo od tohto autora nadobudnúť do zbierok Krajskej galérie, bola olejomaľba Portrét staršej dámy datovaný rokmi 1860-70. V roku 2012 k nemu pribudol ďalší portrét nazvaný Portrét sediacej dámy s vejárom z roku 1865.
György (Juraj) Révész
Narodil sa v roku 1821 pravdepodobne v Ungvári, čo je dnešný Užhorod1. Ako to už v prípade mnohých uhorských umelcov 18.-19. storočia býva, faktografické údaje buď absentujú úplne alebo sú natoľko protichodné a nedostatočné, že vedú bádateľov zatiaľ len k hypotézam, domnienkam. Bohužiaľ taký je aj prípad Juraja Révésza, kde sme sa mohli oprieť spočiatku iba o niekoľko zverejnených heslovitých údajov2. Vyskladať pravdepodobný životný príbeh doposiaľ neprebádaného umelca dopomohli informácie, získané z internetových zdrojov od maďarských historikov.
Pochádzal z chudobných pomerov, čo mu umožnilo získať len základné vzdelanie v Ungvári3. S podporou mukačevského biskupa Bazila Popovicsa (1837 – 1864) a statkára, poslanca štátneho parlamentu Zsigmonda Bernátha (1790-1881) sa ako 22 ročný dostáva do Viedne, na Akadémiu výtvarných umení v roku 1843. Na škole pobudol však iba jeden rok4. Čo viedlo výtvarne nadaného mladíka k ukončeniu štúdia a k rýchlemu návratu domov sa nevie. Isté je, že od roku 1844 nastáva v jeho umeleckom i osobnom živote obrat. Získava viaceré, prevažne cirkevné objednávky na vyhotovenie ikonostasov, závesných obrazov, ale i interiérových nástenných malieb prevažne grécko-katolíckych chrámov5, ktoré bohužiaľ neprebiehali vždy bezproblémovo. Jednak zo strany samotného umelca, subdodávateľov, ale i verejnosti, ktorá práce Révésza podrobila istej kritike. Na základe dochovaných textov, zaznamenaných príbehov, ale i faktov, ktoré vykresľujú Révésza skôr ako bonvivána, je možné usúdiť, že mu nechýbalo sebavedomie6, sloboda ducha i mysle, zmysel pre iróniu a humor7. V rokoch 1848-1849 sa Révész zapojil do bojov za slobodu a nezávislosť8. V júni 1848 vstúpil do 9. (košického) vlasteneckého práporu9 a počas bojov v južnom regióne sa stáva desiatnikom. Od apríla 1849 bol poručíkom dobrovoľníkov Ungvárskej župy, neskôr sa stáva nadporučíkom v Kazinczyho divízii10. Obdobie tesne po revolúcii nebolo nijak priaznivé pre Révészovho mentora a podporovateľa biskupa Bazila Popovicsa (ako i pre celú diecézu), preto v tomto čase získava Révész iba menšie cirkevné zákazky. Žije potulným maliarskym životom striedavo v Mníchove, Košiciach, Budapešti alebo vo Viedni. Pravdepodobne z tohto dôvodu sa jeho výtvarné realizácie koncentrovali viac na voľnú žánrovú a portrétnu tvorbu11 , ktorú sa pokúša prezentovať aj na viacerých výstavách umeleckých spolkov v Maďarsku či v Košiciach12. Posledné roky svojho života poznačeného chorobou prežil pravdepodobne v Sátoraljaújhely u svojho mladšieho brata Andrása a jeho rodiny. Zomrel ako 54 ročný 10. augusta 187513.
Portrét sediacej dámy s vejárom, 116,5 x 87,5cm, olej, plátno, O 1230
Olejmaľba bola do zbierkového fondu galéria nadobudnutá z pozostalosti známeho prešovského maliara Maxa Kurtha, na základe výsledkov Komisie na tvorbu zberok č. 79, konanej dňa 6. 12. 2012 v KG v Prešove a do knihy prírastkov bola zaevidovaná 17. 12. 2012 pod inventárnym číslom O 1230 a prírastkovým číslom 2012/102 ako dielo neznámeho autora.
Portrét zachytáva sediacu neznámu mladú ženu oblečenú v dobovom odeve, situovanú v neidentifikovateľnom interiéri, pozadie obrazu je vyplnené stĺpom a výhľadom do bližšie neurčenej krajiny. Zaujímavými doplnkami portrétovanej postavy sú detailne zachytené šperky – náramok, perlové náušnice i náhrdelník.
Autorstvo diela bolo dlho nejasné, resp. nezistené, keďže dielo vykazovalo silné poškodenie a neprešlo žiadnym konzervátorským či reštaurátorským zásahom. V tomto nevyhovujúcom stave nebolo možné dielo ani prezentovať na verejnosti v rámci výstav, publikovať ho, prípadne podrobiť hlbšiemu štúdiu, nakoľko mohlo prísť k ešte vážnejším poškodeniam na diele pri manipulácii s ním. V snahe prinavrátiť výtvarnému dielu jeho pôvodný vzhľad, estetickú a umeleckú hodnotu, sa galéria v roku 2021 zapojila do výzvy Fondu na podporu umenia v programe Odborné ošetrenie zbierkových fondov, kde s predmetným dielom uspela. Pri príprave tohto reštaurátorského projektu, kompletizovaní údajov, písomných podkladov a digitalizovaní diela interným fotografom, sa podarilo odborným pracovníkom (A. Liščinský, A. Malíková, A. Derfiňáková) nájsť signatúru umiestnenú vpravo 1/3 diela priamo v olejomaľbe a to vrypom: Festette Révész 865, čo poukazovalo na veľmi vzácny objav. Úspešná identifikácia autora výtvarného diela, jeho vysoká kvalitatívna úroveň, po obsahovej i formálnej stránke, boli podstatnými argumentmi k zaradeniu diela na odborné reštaurovanie. K realizácii projektu si galéria prizvala Mgr. art. Petra Mlícha na základe jeho odbornej špecializácie ale i kladných referencií. Po ukončení reštaurátorských prác na výtvarnom diele a jeho adjustovaní bolo dielo následne predstavené vôbec po prvýkrát v roku 2022 na výstave „Prebudená minulosť“ s veľkým ohlasom verejnosti.
Záznam z reštaurátorského výskumu 202214
Základný popis pamiatky
Na obraze portrét sediacej dámy s vejárom je zobrazená mladá žena v honosných šatách so širokou sukňou. Vo formáte sú vyobrazené 2/3 ženskej postavy. Tvár mladej ženy je namaľovaná v trojštvrťovom profile. Dlhé, upravené, tmavé vlasy má vzadu stiahnuté, na plecia jej dopadajú dva voľne visiace skrútené prúdy vlasov - lokne. Časť vlasov jej prekrýva čepiec vyhotovený z okrovej látky. Čepiec je bohato zdobený farebnými korálkami do tvaru kvetov. K šperkom ženy patria aj náušnice v tvare slzy visiacej z kvetu a tri rady jednoduchého perlového náhrdelníka. Náušnica je na portréte zobrazená len jedna. Na pravej ruke má portrétovaná honosný náramok, zložený z perál a farebných kameňov, v ruke drží zložený vejár. Ľavá ruka ženy je skrytá za sukňou. Zelená róba s odhalenými ramenami je ukončená čiernym čipkovaným výstrihom. Biele balónové rukávy sú tiež ukončené čiernou čipkou. Živôtik má zviazaný zdobenými čiernymi stužkami. Široká, riasená sukňa šiat je spevnená krinolínou. Pozadie tvorí po ľavej strane portrétovanej priehľad do krajiny s náznakom stromov v pozadí. Jemné zelenkasté svetlo z exteriéru preniká až k sediacej žene. Pravá strana je zatiahnutá tieňom, kde len minimálne cítiť náznaky riasenia hnedej drapérie závesu. Školený maliarsky štýl je uhladený, typický pre tzv. akademizmus 19. storočia. Farebná vrstva je subtílna, pastózne sú nanášané len svetielka na šperkoch. Spod maľby ľahko presvitá tmavý podklad.
Nedeštruktívny prieskum/Vizuálny prieskum/Stav pamiatky pred reštaurovaním
Obraz je namaľovaný na plátne o rozmeroch 116,5 x 87,5cm. V súčasnosti je však bez podrámu, čo je jednou z príčin jeho výrazne deštruovaného stavu. Podrám sa nezachoval. Veľmi tenká, priemyselne tkaná plátená podložka zložená z jedného kusa plátna obsahuje až cca 20:20 nití na 1cm². Nachádzajú sa na nej menšie trhlinky, či perforácie. Najvýraznejšia trhlina, pravdepodobne vyhotovená mechanicky, prechádza cez oči portrétovanej a má 13cm. Na zadnej strane zoslabnutej plátenej podložky sú viditeľné stopy po vlhkosti v podobe tmavých fľakov. Po okrajoch plátenej podložky sa nachádzajú stopy po klinčekoch, ktorými bola v minulosti uchytená k podrámu. V dôsledku nevhodnej manipulácie je polychrómia obrazu poškodená takmer po celej ploche maľby, na postave ženy aj na pozadí. Poškodenia prechádzajú horizontálne v miestach, kde bol obraz preložený, v spodnej časti v rohoch a po celej ploche, kde je množstvo menších poškodení. Ostatné plochy subtílnej farebnej vrstvy sú k podkladu pevné. Povrch maľby je zanesený subtílnou vrstvou tmavšieho zoxidovaného laku a v menšej miere vrstvou povrchových nečistôt. Na obraze nie sú viditeľné stopy po predošlých opravách, či iných zásahoch.
Technologický postup pri reštaurovaní pamiatky
Po prevoze do ateliéru bol vyhotovený reštaurátorský výskum a návrh na reštaurovanie.
Stmavnutý, zoxidovaný lak sa odstránil pomocou organických rozpúšťadiel a maľba bola mechanicky dočisťovaná pomocou skalpelov. Nečistoty zo zadnej strany obrazu sa odstránili suchou cestou pomocou kief a vysávača. Poškodenia plátna boli zošité a doplnené pomocou polyamidového prášku a zahrievacej špachtle. Vyrovnanie plátennej podložky a spevnenie farebnej vrstvy bolo vykonané nažehlením na nové, vopred vyprané a vyžehlené plátno. Plátno bolo najskôr napnuté a naželatínované. Nasledovalo vyhotovenie nového podrámu a napnutie už nažehleného obrazu naň. Drevený podrám bol vyhotovený s odskočnými hrankami tak, aby obraz uchytený na ňom bolo možné dopnúť drevenými klinmi. Podkladová vrstva sa doplnila na miestach vypadnutej polychrómie pomocou pritónovaného akrylové tmelu Litostucco. Tmely sa vyhladili brúsnymi papiermi a navlhčeným korkom. Povrch maľby bol nalakovaný oživujúcim lakom: damara, terpentín. Po týchto úkonoch bola maľba pripravená na farebné scelenie, retuš. Doplnenie absentujúcej a poškodenej farebnej vrstvy bolo čiarkovanou, nápodobivou retušou, ktorá bola vykonaná akvarelovými farbami. Povrch maľby bol nalakovaný záverečným lakom: damara a terpentín. Retuše maľby boli skorigované pomocou lakových farieb. Obraz bol na záver zafixovaný polomatným lakom.
Tento projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Text: Mgr. A. Derfiňáková, Mgr. art. Peter Mlích
Poznámky:
1 uvádza sa ako možné miesto narodenia aj obec Timár. In: https://epa.oszk.hu/
2 uvádza sa narodenie J. Révésza okolo roku 1825, Ungvár, maliar oltárnych obrazov v severnom Uhorsku. In: Allgemeines lexikon der Bildenden Künstler, Leipzig, 1934, s. 207.
Uvádza sa narodenie okolo roku 1825, Ungvár, maliar. In: Művészeti lexikon IV., Budapest, 1968, s. 57.
Uvádza sa narodenie okolo roku 1822, Balsa, Szavolcs, Maďarsko. In: https://www.arcanum.com. Vestník
1849/113, Mikár Zs. 109, Újs. 1875/33., MOL: ONőHt.Alt. 1848. 7800., Tamže: Hm.Alt 1849. 31443., László
Szögi 213., Jászjel. OSzK.
3 https://galeriasavaria.hu
4 V tom čase sa údajne dostal aj do Talianska. In: Terdik Szilveszter: A Munkácsi Egyházmegye festészete a XIX. században, Nyíregyháza, 2020, s. 213
Uvádza sa dokonca aj Mníchov ako miesto štúdia. In: https://galeriasavaria.hu.
5 na území Slovenska, Maďarska i Ukrajiny
6 List biskupovi Popovicsovi, 21.4.1847. In: Terdik Szilveszter: A Munkácsi Egyházmegye festészete a XIX. században, Nyíregyháza, 2020, s. 218.
7 s. 72. In: https://epa.oszk.hu/
8 Revolúcia v Uhorsku v rokoch 1848-49 definitívne skoncovala s feudalizmom v Uhorsku. Okrem toho prerástla vo vojnu (neúspešnú) za nezávislosť Uhorska od Rakúska
9 Tento prápor sa zúčastnil bojov za slobodu a nezávislosť v rokoch 1848-49. Maďarské slovo honvéd znamená doslovne „obranca vlasti“. Honvédi boli príslušníci maďarskej armády. V Košiciach bola na pamiatku košického deviateho honvédskeho prápora (maď. kassai 9. honvédzászlóalj) postavená socha honvéda. Stála na Hlavnom námestí, bola z bronzu a vážila 15 ton. Súsošie tvorila postava honvéda z roku 1848, ktorého povzbudzuje za ním stojaci kurucký hrdina (maď. vitéz). Súsošie zničili československí vojaci 17.3.1919.
In:https://www.madari.sk
10 https://www.arcanum.com
11 dokladom sú identifikované výtvarné diela z tohto obdobia 1850-1874 uvedené v biog.zozname
12 https://www.lexikoncedulak.mi.btk.mta.hu
13 smútočný oznam: Révész András, neje s gyermekei, valamint az elhunyt barátai nevében is, szomorodott szivvel jelenti kedves bátyja Révész György academiai festész és 1848-49 evi volt honvédfohadnagynak hossas szenvedés után életének 54-ik évi augusztushó 10-én reggeli 11 órakor tortént gyászos kimultát. A boldogultnak hult tetemei 1875, évi augusztushó 12-én d.u. 4 órakor fognak a gor.kath. szertartás szerint örök nyugalomra téteni. V mene Andrása Révésza, jeho manželky a detí, ako aj priateľov zosnulého so smutným srdcom hlási jeho drahý brat Révész György Akademický maliar a bývalý podplukovník armády 1848-49 po dlhom utrpení smútočne skonal 10. augusta o 11.00 h v 54. roku svojho života. Chladné mŕtvoly šťastných budú 12. augusta 1875, o 16:00 podľa rituálov grécko-kat. cirkvi uložené na odpočinok. Iné zdroje uvádzajú miesto úmrtia obec Balsa. In: Terdik Szilveszter: A Munkácsi Egyházmegye festészete a XIX.
században, Nyíregyháza, 2020, s. 227
14 výber jednotlivých pasáží zo Záznamu z reštaurátorského výskumu 2022. Autor: Mgr. art. Peter Mlích