Anton Kubek: Sediaca stará žena

Publikované: 2. júla 2025

Anton Kubek: Sediaca stará žena,

1905-1910, olej, lepenka, 69 x 51 cm,

signované vpravo hore: Kubek München, O 138

      

Životné osudy výtvarníkov a ich diel fascinujú ľudí už desaťročia. Najčastejšie je to v prípade, ak je dielo výnimočnej kvality vystavené v galerijných či muzeálnych sieňach a rovnako ako návštevníka, tak aj odborníkov prenikne túžba poznať jeho tvorcu z inej, možno aj osobnejšej stránky. Domnievame sa, že v zbierkach pamäťových inštitúcií na Slovensku nájdeme, rovnako ako v prípade Krajskej galérie v Prešove tzv. „prázdne miesta“, ktoré čakajú na svoje odhalenie a postupne ozrejmia osudy  umelcov stratených v čase. 

Jedným z nich je aj maliar pôsobiaci začiatkom 20. storočia v Prešove Anton Kubek. S jeho výtvarnou tvorbou sa v rámci Slovenska stretávame veľmi ojedinele, sedem z deviatich verejne známych  výtvarných diel je v majetku Krajskej galérie v Prešove a dve sa nachádzajú v zbierkach Východoslovenskej galérie v Košiciach. Je pravdepodobné, že  ak sa niektoré z jeho diel dochovalo do dnešných dní, tak je v rukách súkromných majiteľov, najskôr na území Východného Slovenska.

Kňaz a maliar Anton Kubek

Dobové pramene a literatúra 70. a 80. rokov 20. storočia meno Antona Kubeka uvádzajú len vo veľmi výnimočných prípadoch, najčastejšie iba v heslovitej podobe1. Až v 90-tych rokoch 20. storočia sa objavujú nové informácie o umelcovi, ktoré ozrejmujú najmä jeho rodinné väzby  a pôsobenie  na Slovensku2.  Anton Kubek sa narodil v Kecerovských Pekľanoch okres Košice (dnes Kecerovce) 2. novembra 1885 do rodiny gréckokatolíckeho kňaza Emila Kubeka3 a Márie Kubekovej, rod. Schirillovej4. Rodina sa viackrát sťahovala. V decembri 1885 gréckokatolícky biskup ThDr. Ján Vályi vymenoval Emila Kubeka za farára do Snakova, okres Bardejov.5 Tu sa začala tvrdá, ale i neoceniteľná práca Emila Kubeka ako duchovného, „architekta“ fary, školy, kaplnky Presvätej Bohorodičky, učiteľa, hospodára ale i literáta. V tejto činorodej atmosfére s pevnými morálnymi základmi vychovával aj svoje deti. Snažil sa ich v tomto chudobnom, no krásnom kraji uživiť a umožniť im ďalšie štúdiá. Syn Anton Kubek, vedený otcovým vzorom, sa po absolutóriu gymnázia v Prešove rozhodol zasvätiť svoj život kňazskému povolaniu. V roku 1904 keď mal Anton 19 rokov a pokračoval v štúdiu ako seminarista v Prešove, emigrovali jeho rodičia do USA. On sa rozhodol ostať na Slovensku, aby sa v roku 1908 mohol oženiť  s Máriou Gerberyovou6 a následne byť vysvätený za kňaza. Po vysviacke sa usadil v Prešove, pôsobil na fakulte diecézneho kolégia ďalších 12 rokov ako učiteľ kreslenia, hospodárskych vied,  zemepisu7 a popritom sa venoval svojej záľube, maľbe. V roku 1920 odchádza s rodinou do USA za svojimi rodičmi. Záujem o kreslenie sa začal u A. Kubeka prejavovať už v detstve, pravdepodobne pod vplyvom otca Emila8. Počas stredoškolských štúdií si súkromne rozširoval vzdelanie v kresbe a maľbe u miestneho umelca  Ernesta Stenhuru a učiteľa J. Tragora. Od roku 1911 sa mu vďaka podpore rôznych mecenášov (gréckokatolíckej komunity, rodiny…), ktorí pravdepodobne v jeho maľbách rozpoznali výtvarný talent, podarilo uskutočňovať svoje plány formou štúdia v ateliéroch viacerých významných maliarov v Mníchove, Nagybány a v Budapešti. Vzhľadom k tomu, že už bol ženatý a zamestnaný ako pedagóg, tieto „študijne výlety“ mali zrejme iba krátkodobý charakter a neviedli k akademickému titulu. Okrem komornej maľby, kresby a ilustrácie9 sa venoval aj nástennej maľbe pre sakrálne stavby (pravdepodobne väčšie obrazy alebo nástenné maľby s náboženskou tematikou) v Prešove, Sabinove, Budimíre, Miškolci a i. I keď sa z jeho ranej výtvarnej tvorby veľa diel nezachovalo (pravdepodobne aj následkami 1.sv. vojny) v maľbe pokračuje aj v mieste svojho nového domova v New Jersey (USA), kde pôsobí od roku 1920 ako kňaz. Spolupracuje aj so svojim otcom na ilustráciách jeho kníh a novinových článkov, na nástenných maľbách gréckokatolíckych kostolov a naďalej sa venuje aj pastoračnej činnosti. V roku 1930 sa s rodinou sťahuje do Mahanoy City, kde postupne preberá farnosť po svojom chorom otcovi, ktorý umiera v roku 1940. Vzhľadom na veľkú pracovnú vyťaženosť idú umelecké ambície  stranou. Vracia sa k nim až v závere 50-tych rokov, kedy opäť maľuje nástenné maľby pre kostoly v Pensylvánii. Posledné roky svojho života prežil s manželkou v San Luis Obispo v blízkosti jednej zo svojich dcér. Zomrel 7.3.1971 a je pochovaný na miestnom cintoríne, vedľa svojej manželky. 

Akvizícia a odborné ošetrenie diela

 

Olejomaľba Sediaca stará žena patrí medzi prvé dve diela Antona Kubeka, ktoré získala galéria do svojich zbierok kúpou od súkromného majiteľa z Prešova v roku 1958. Druhým dielom je obraz s názvom Žobrák (Mních). Na výnimočnosť týchto portrétov poukazuje nielen ich bravúrne maliarske prevedenie ale i malý detail v signatúre, ktorý dokumentuje miesto ich vzniku. 

Obraz, po získaní do zbierok galérie prešiel nevyhnutnou registráciou a katalogizáciou, na základe ktorých mu bolo pridelené evidenčné číslo O 138 a prírastkové číslo ZF 7 700/178. V súpise výstav galérie (od roku 1957 do dnešných dní) zisťujeme, že konkrétne dielo bolo súčasťou viacerých prehliadok prezentujúcich staršie umenie až od roku 1990 a to či už na pôde prešovskej galérie, v Lučenci alebo v Martine. Neevidujeme žiadnu poznámku alebo správu, ktorá by ozrejmila dôvod prečo sa s prezentáciou novej akvizície čakalo ďalších 30 rokov (hypoteticky môžeme operovať s možnosťou, že sa jednalo o autora v emigrácii čo nezodpovedalo vtedajšiemu režimu), faktom však ostáva, že olejomaľba bola v dobrej alebo aspoň uspokojivej kondícii aj po tak dlhej dobe. 

V roku 2015 prešlo dielo procesom digitalizácie, ktorú realizovala SNG v Bratislave v rámci celoslovenského projektu OPIS Digitálna galéria – Udržateľnosť 2015-2018. Po ukončení projektu, následne na základe pravidelne vykonávaných revízií zbierkového fondu galérie bolo interným konzervátorom galérie zistené, že je potrebné olejomaľbu podrobiť výskumu a odbornému ošetreniu. Roky, uskladnenie, manipulácia s dielom, ale i prirodzená degradácia materiálov, zanechali stopy na maľbe a na drevenom ráme. 

Po prvotnej vizuálnej obhliadke, ktorou bolo zistené uvoľnenie diela z rámu na ľavej strane, poškodenie farebnej vrstvy v miestach uvoľnenia, povrchové znečistenie prachom a depozitmi, nasledovalo opatrné vybratie nosiča z dreveného rámu. Sondážnym prieskumom aplikovaným na viacerých miestach maľby pomocou organických a anorganických čistidiel sa podarilo špecifikovať zloženie zanesenia pôvodnej farebnej vrstvy. To tvorili zažltnutý starý lak a mikročastice prachu. Ich opatrným odstránením sa ukázal originálny žiarivý pigment a vylúčila sa prítomnosť mikroprasklín na farebnej vrstve. Našli sa aj viaceré staršie olejové retuše, ktoré boli postupne odstránené a nahradené novými. Kondícia podložky i farebnej vrstvy bola stabilizovaná, preto nebolo potrebné vykonať hlbšie zásahy. Maľba bola očistená na celej ploche, doplnená kriedovým tmelom a čiarkovanou retušou v mieste oderu od rámu. Na jej spevnenie a zafixovanie bol v závere použitý voskovo-damarový lak. 

V druhej etape konzervovania sa pozornosť preniesla na drevený rám, ktorý bolo potrebné očistiť, zbaviť prachu a depozitov, skontrolovať jeho kondíciu a vylúčiť napadnutie drevokazným hmyzom. Na miestach, kde dôsledkom fyzickej manipulácie, nevhodného uskladnenia došlo k vzniku odrenín, škrabancov, prípadne opadaniu pôvodnej polychrómie bola použitá metóda tmelenia týchto nedostatkov, nanesenie farebnej retuše (prispôsobená koloritu pôvodného rámu) a prelakovanie celej plochy rámu.

   

 Opis diela „Sediaca stará žena“

 

Ako sme už uviedli, v zbierkovom fonde galérie sa nachádza celkom sedem Kubekových výtvarných diel. Všetky sú signované, no viac-menej bez datovania. Na základe získaných biografických údajov však môžeme ich vznik vymedziť rokmi 1905-1920. Táto malá, ale napriek tomu pestrá kolekcia olejomalieb a pastelov ponúka len zbežnú predstavu o autorových výtvarných záujmoch ale i zručnostiach.

Signatúra nachádzajúca sa na predmetnom diele naznačuje, že dielo autor vyhotovil v mieste svojho dočasného pôsobenia, teda pravdepodobne počas jedného z viacerých pobytov v Mníchove. Tento údaj čiastočne potvrdzuje generáciami verbálne preberanú no písomne nepotvrdenú informáciu o jeho súkromnom výtvarnom štúdiu u maďarského umelca D. Pécsiho – Pilcha10 v Mníchove od roku 1911 a u nemeckého umelca C. Wienholda11.

Napriek tomuto faktu naďalej ostáva identita portrétovanej ženy záhadou, rovnako ako i zámer, ktorý viedol k vzniku diela. Chýbajúcim článkom v skladačke je aj odpoveď na otázku, ako sa toto dielo dostalo do súkromného majetku v Prešove. Ďalšie pátranie by bolo pravdepodobne bezvýsledné a založené iba na našich hypotézach, dohadoch a fantázii.

Olejomaľba stredného formátu zachytáva podobu sediacej staršej ženy. Pozícia portrétovanej, jej natočenie sa k divákovi – an face môže vyvolávať psychologický efekt dôvery a súkromnej intimity medzi maliarom a „modelkou“. Inými výstavbovými prvkami sa však dielo nevymedzuje z klasického typu portrétu, ktoré vidíme v predchádzajúcich historických obdobiach. Jej preložené ruky spočívajú na záhyboch tmavej sukne, sú otočené dlaňami nadol a pôsobia trochu „akademicky“ (podľa vzoru, šablóny). Napriek tomu, spolu s jemne nahnutou hornou časťou tela, pôsobí celá scéna uvoľnene. Dobový odev, ktorý pozostáva z bielej blúzky s dlhými nazberanými rukávmi a z väčšieho čipkovaného goliera, fialového vrchného kabátika z kvalitnejšieho materiálu a bohato nazberanej širokej sukne napovedá, že ide skôr o ženu z mestského, spoločensky možno vyššieho prostredia. Účes z dlhých vlasov jej vzadu zakrýva svetlý čepiec alebo klobúčik. Jedinými viditeľnými ozdobami ženy vo forme šperkov, je zlatá náušnica s kameňom a prsteň zo žltého kovu na prostredníku jej pravej ruky.

Z dôvodu „absencie“ výtvarných diel Antona Kubeka v našom prostredí si netrúfame  definitívne zhodnotiť a špecifikovať prínos, či ďalšie smerovanie výtvarnej tvorby umelca rovnako, ako ostávame rezervovaní aj pri definovaní rozsahu vlastného talentu a vplyvov mníchovského akademického prostredia, školenia v Nagybány alebo súkromných školiteľov na jeho maľbu. 

 

Text: Mgr. A. Derfiňáková

Foto: A. Liščinský

 

Poznámky:

1 Slovenský biografický slovník, III. zv., MS Martin, 1989 s. 286

   Váross, M.: Výtvarný život na Slovensku začiatkom 20. storočia, Bratislava 1971, s. 82

   Haščáková- Vizdalová, G.: Profily, 1982

Dancák, F.: Emil Kubek – kňaz, básnik, spisovateľ, jazykovedec, rodoľub, Petra, Prešov, 1999

   Dancák, F.: Emil Kubek 1957 – 1940, Petra, Prešov, 2004

3 Emil Kubek (*23.11.1857 Štefurov – + 17.07.1940 Mahanoy City, USA), gr.k.kňaz, básnik, 

   spisovateľ, jazykovedec, syn Antona Kubeka (*1821-+1866), gr.k. kňaza pôsobiaceho v Štefurove  

   v rokoch 1849-1866, otec Antona Kubeka (*2.11.1885 Kecerovce – +7.03.1971 San Luis Obispo, 

   USA), gr.k. kňaza, maliara

4 Mária Kubeková, rod. Schirillová, dcéra gr.k. kňaza Eduarda Schirilla z Kružlova, okr. Bardejov, (* 

  1864 Kružlov ? – + 1918 Mahanoy City, USA). Anton Kubek bol jediným synom zo štyroch 

  preživších súrodencov (Mária, Anton, Anna, Alžbeta) 

www.rusyn.sk, 2015

Mária Gerberyová bola dcérou superintendanta diecézneho kolégia (* 1889 – + 1970); mali spolu 

   šesť detí: Ján * 1916 – + ?; Teréz Mária * 1917 – + 1993; Sofia I. *1919 – + 2019; Klári Ilona  * 1921 

   – + 2005;  Emil Alexander *  1923 – +1988; Marianne Elisabeth * 1924 – + 2007

www.zoe.sk   

www.rusyn.sk, 2015

9  www.rusyn.sk, 2015, perokresbami ilustroval otcov román Marko Šoltys aj knihu Narodny Povísti 

   i Stichi – I. diel

10  Dezső Pécsi-Pilch (1888 –1949), maliar, výtvarný pedagóg, vysokoškolský profesor; je diskutabilné 

    pôsobenie D. Pécsiho – Pilcha  ako pedagóga A. Kubeka, keďže podľa jeho biografických údajov 

    mohol byť sám v roku 1911 ešte študentom, resp. čerstvým absolventom akadémie umení v 

    Mníchove  

11  Carl Wiehold (1867-1925), nemecký maliar a grafik; pravdepodobne autodidakt; pravdepodobne u neho A. 

    Kubek študoval súkromne od roku 1913