Dielo mesiaca
Maximilián Kurth: Štúdia k odpustu II.
1899, olej na plátne, 63 × 46 cm, O 338, Krajská galéria v Prešove
Koncom 19. storočia prechádzalo európske maliarstvo zásadnou premenou. Impresionizmus ovplyvnil vnímanie svetla a farieb, symbolizmus otváral nové priestory imaginácie a nastupujúca moderna spochybňovala akademické konvencie. Zatiaľ čo v Paríži, Berlíne či Viedni sa formovali nové umelecké hnutia, život na území dnešného východného Slovenska, vtedajšej súčasti Rakúsko-Uhorska, si zachovával prevažne vidiecky charakter. Tieto „svety“ však neboli až také vzdialené. Ich prepojenie nachádzame v tvorbe Maximiliána Kurtha (1869 – 1962), maliara nemeckého pôvodu, ktorý sa usadil v Prešove a toto prostredie dokázal zachytiť osobitým výtvarným jazykom. Kurth získal umelecké vzdelanie v Lipsku a Berlíne, kde sa formoval v prostredí európskej akademickej maľby. Jeho tvorba preto nepredstavuje izolovaný regionálny prejav, ale prináša podstatné spojenie profesionálnej maliarskej kultúry s lokálnymi námetmi. Osobitne ho priťahovali figurálne kompozície, tradičné odevy, spoločenské stretnutia a každodenný život obyvateľov Šariša.
Obraz Štúdia k odpustu II. z roku 1899 patrí k presvedčivým príkladom jeho tvorby. Zachytáva muža v tmavomodrom odeve, ktorý sa s knihou v rukách obracia ponad plece k divákovi. Obyčajný okamih nadobúda výraznú psychologickú intenzitu. Nevieme, či muž reaguje na niekoho mimo kompozície, alebo si uvedomil prítomnosť pozorovateľa. Táto nejednoznačnosť premieňa prípravnú štúdiu na autonómnu autorskú výpoveď. Pozoruhodná je predovšetkým maliarska kvalita práce. Tmavomodrá plocha kabáta vytvára pevný kompozičný objem, zatiaľ čo tvár a ruky sú modelované živými, teplejšími tónmi. Presná kresliarska konštrukcia sa tu stretáva so spontánnym expresívnym rukopisom. Táto kombinácia akademickej disciplíny a živého gesta približuje Kurtha k európskemu realizmu a modernému figurálnemu maliarstvu. Zaujímavé paralely možno hľadať v tvorbe generačne staršieho nemeckého maliara, Adolpha von Menzela, ktorý dokázal povýšiť každodenné situácie na umelecké námety, alebo Maxa Liebermanna, rozvíjajúceho realistickú tradíciu. Psychologická (ne)presnosť Kurthových postáv pripomína aj maliarske uvažovanie Wilhelma Leibla, i keď pravdepodobne nejde o priamy vplyv.
Námet odpustu mal pre Kurtha osobitý význam. Náboženské slávnosti na prešovskej Kalvárii predstavovali aj spoločenskú udalosť, pri ktorej sa stretávali obyvatelia mesta a okolitých dedín, rôzne generácie a rozličné kultúrne tradície. V súbore štúdií z rokov 1894 až 1910 možno sledovať autorov systematický záujem o tento svet. Štúdia k Odpustu z roku 1894 zachytáva chlapcov v tradičnom odeve, Štúdie k odpustu I. z roku 1904 dvojicu žien a Štúdia k obrazu Odpust I. z roku 1910 už rozvíja rozsiahlejšiu figurálnu kompozíciu. Vnímame tvorivý proces umelca – od detailného pozorovania človeka až po zachytenie jeho bezprostredného okolia a situácie.
Kurthovo maliarstvo zároveň otvára otázku kultúrnej identity regiónu. Prešov bol na prelome storočí križovatkou slovenského, maďarského, nemeckého, rusínskeho a židovského prostredia. V roku 1899 sa Európa nachádzala de facto na prahu technologických a spoločenských zmien. Rozvíjali sa fotografia, kinematografia, železničná doprava, ako aj prvé prostriedky masovej komunikácie, zatiaľ čo vidiecke komunity si uchovávali svoj pôvodný charakter. Kurth tak moderným maliarskym jazykom zachytával svet, v ktorom súbežne existovali rôzne historické časy.
V širšom stredoeurópskom kontexte možno jeho tvorbu porovnávať s farebnou citlivosťou Pála S. Merseho či psychologickým záujmom Ladislava Mednyánszkeho. Kurthova osobitosť však spočíva v mimoriadnej pozornosti venovanej jednotlivcovi. Jeho postavy nie sú iba folklórnymi typmi ani súčasťou etnografického záznamu. Majú vlastnú identitu, emócie a vnútorný život.
Z dnešného pohľadu predstavuje Štúdia k odpustu II. viac než prípravný obraz k rozsiahlejšej kompozícii. Je svedectvom o maliarskej kultúre, ktorá v regionálnom prostredí dosahovala európsku kvalitu, ale aj o schopnosti zachytiť univerzálnu ľudskú skúsenosť. Kurthovo dielo pripomína, že modernita nevznikala iba vo veľkých umeleckých centrách. Jej osobité podoby sa formovali aj na kultúrnych križovatkách, akou bol aj mesto Prešov. Muž obracajúci sa s knihou v rukách k divákovi tak po viac než storočí zostáva prekvapivo súčasný. Nie ako nostalgický obraz minulosti, ale ako pripomienka pamäti miesta a hodnoty ľudskej individuality.
doc. Mgr. art. Richard Kitta, ArtD.
