Ján Pečarka: Metamorfóza B47, 2016, olej na plátne, 135 x 145 cm, signované vpravo dole: J. Pečarka,
Ján Pečarka (*1983) Nová Ľubovňa, výtvarník pôvodom zo Slovenska, ktorý viac ako desať rokov žije a tvorí v New Yorku. Vyštudoval Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave a New York Academy of Art v New Yorku, USA.
Najnovší prírastok do akvizičného fondu Krajskej galérie je prezentovaný ako dielo mesiaca Apríl pod názvom Metamorfóza B47 od Jána Pečarku predstavuje fascinujúcu syntézu ľudskej figúry a prírodných procesov, pričom tematicky aj formálne nadväzuje na tradíciu slovenského figurálneho a expresívneho maliarstva. Obraz je realizovaný olejom na plátne a vyniká prepracovanou modeláciou tela, ktorá je narušená farebnou metamorfózou, evokujúcou prerod, transformáciu či symbiózu človeka a prírody.
Pečarka v diele využíva kontrast medzi realisticky vykresleným torzom v šerosvite a abstraktne pôsobiacimi žilnatými vzormi, ktoré sa prelievajú po povrchu tela. Farba pokožky sa rozpadá na zeleno-žlté tóny, čím pripomína rastlinné procesy fotosyntézy, ale aj dekompozíciu, ktorá v sebe nesie symbolický rozmer premeny – život a smrť, zánik a nový začiatok. Tento vizuálny jazyk môžeme vnímať v širšom kontexte súčasného posthumanistického diskurzu, kde sa hranica medzi človekom a prírodou stiera, čím sa otvára otázka identity a fyzickej existencie v premenlivom svete.
Pečarka študoval v Bratislave u prof.Jána Bergera a so svojou formálnou precíznosťou a citlivou prácou s farebnými prechodmi sa približuje k slovenskej figurálnej maľbe druhej polovice 20. storočia, kde môžeme vidieť paralely napríklad so Stanom Bubánom alebo Milanom Paštékom, ktorí vnášali do figurácie istú subjektívnu expresivitu a metaforickosť. Súčasne jeho prístup k fragmentácii tela a experimentovanie s biologickými motívmi pripomína niektoré práce Ivana Csudaia či Lucie Dovičákovej, ktorí sa venujú deformáciám a hybridizácii ľudskej figúry v súčasnom vizuálnom diskurze.
Z obsahového hľadiska dielo rezonuje s filozofickými otázkami transhumanizmu a vzťahu človeka k prírode, ktoré sú aktuálne nielen v slovenskej, ale aj medzinárodnej umeleckej scéne. V tomto kontexte môžeme Pečarkovu prácu vnímať ako dialóg medzi klasickou figuráciou a novodobou tendenciou biomorfnej abstrakcii, do ktorej vo svojom ďalšom maliarskom obdobý aktívne prešiel, čím sa stáva súčasťou širšieho naratívu súčasného slovenského vizuálneho umenia.
Z formálneho hľadiska Pečarka využíva moduláciu svetla, ktoré akoby prenikalo z hĺbky tela a vytváralo pocit vnútorného pulzu – tela, ktoré je v neustálej premene. Tmavé pozadie izoluje postavu, čím umocňuje introspektívnu atmosféru diela. Jemná hra svetla na povrchu pokožky kontrastuje s hrubšími líniami žilnatých vzorov, čím vytvára vizuálne napätie medzi realistickým a imaginatívnym prvkom obrazu.
Metamorfóza B47 je dielo, ktoré svojou vizuálnou a obsahovou hĺbkou prekračuje rámec klasickej figurálnej maľby a otvára otázky telesnosti, premeny a identity v súčasnom svete. Ján Pečarka tu ukazuje nielen technickú zručnosť, ale aj citlivosť pre symboliku a filozofický presah, čím sa jeho tvorba radí medzi významné príspevky k súčasnej slovenskej výtvarnej scéne.
Martin Kudla
