Gejza Barczi: Dialóg, 1987, olej, sololit, 37 x 26 cm, signované vpravo dole: G. Barczi 87, O 867, A 1987
Akad. mal. Gejza Barczi (*11.03.1950 Lipovník, okr. Rožňava) študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave u prof. Rudolfa Filu (1967-1971) a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na oddelení monumentálnej maľby u prof. Františka Gajdoša (1971-1977). Po ukončení štúdií sa vrátil na východné Slovensko, kde od roku 1977 pedagogicky pôsobil na Škole úžitkového výtvarníctva v Košiciach. Vychoval a možno i ovplyvnil mnohé generácie budúcich výtvarníkov a reštaurátorov, ktorých zasväcoval do tajov maľby a technologických postupov uplatňujúcich sa pri reštaurovaní.
Popri dlhoročnej práci učiteľa a školiteľa si vlastné výtvarné ambície napĺňal prevažne v komornej, sporadicky i monumentálnej maľbe pre architektúru. Od 80-tych rokov 20. storočia sa zapájal aj do výstavných aktivít či už formou individuálnych výstav alebo účasťou na prehliadkach súčasnej slovenskej výtvarnej scény na Slovensku i v zahraničí, z ktorých si odniesol i ceny a čestné uznania za maľbu.
Maľba Gejzu Barcziho s názvom Dialóg, je osamoteným dielom v zbierkovom fonde galérie. Inštitúcia ho do svojich zbierok získala nákupom v roku 1987. 80-te roky 20. storočia v maliarskom programe Barcziho všeobecne predstavujú istú kombináciu figuratívnosti, krajinomaľby, ale i lyricko-expresívneho výtvarného prejavu, ktoré často komponoval do veľkorysých formátov. V dielach z tohto obdobia dominujú zväčša postavy žien a mužov, ktoré situuje do definovateľného priestoru – s prvkami okien, pohľadmi do prírody – inokedy sa ich prítomnosť akoby strácala v mori farebne vyvážených štruktúr a plôch či „levitovala“ v imaginárnom priestore. Rôzne variácie tohto ustáleného konceptu, ktoré využíva autor pri výstavbe obrazu, ho prezentujú ako veľmi vnímavého pozorovateľa s citlivým prístupom k využívaniu farebných pigmentov, s maliarskou istotou a suverenitou.
Olejomaľba Dialóg v sebe nesie všetky vyššie spomenuté kompozičné prvky. Prvý plán je venovaný ústrednému motívu – rozhovoru medzi dvoma mužskými postavami, ktoré svojim zobrazením (profil verzus en face) môžu v divákovi vzdialene pripomínať znaky renesančného portrétneho umenia. Pôsobia záhadne, až nezúčastnene. Druhý plán tvorí iluzórne pozadie plynulo prechádzajúce do tvarov pripomínajúcich reliéfne zvrásnenie krajiny. Oproti statickým postavám v popredí, vyvoláva dojem istého diania, pohybu, silu prírodnej energie. Kontrast a symbióza. Realizmus a symbolizmus. Neveľké dielo, na ktoré sa môžeme dívať z viacerých uhlov. Tak ako vo všetkých svojich výtvarných dielach aj tu autor ponecháva zámerne priestor pre divákovu fantáziu a predstavivosť, ale i subjektívne prežívanie videného.
Slovo dialóg je v dnešných časoch dosť frekventovaným a skloňovaným pojmom. Výberom výtvarného diela s týmto názvom sme si dovolili symbolicky podčiarknuť nielen jeho podstatu, ale zároveň si aj pripomenúť blížiace sa životné jubileum košického výtvarníka Gejzu Barcziho, ktoré oslávi 11. marca tohto roku.
Text: Mgr. A. Derfiňáková
