Dielo mesiaca December 2025
Jozef Jackanič: Zima pri Michalku
1987, olej, sololit, 40 x 80 cm, značené: vľavo dole: Jackanič ´87, O 883, A 1987
Akad. mal. Jozef Jackanič sa narodil 10. 7. 1955 vo Veľkých Bukovciach (okr. Bardejov). Stredoškolské vzdelanie získal na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Košiciach, ktoré ukončil maturitnou skúškou v roku 1974. Miestom jeho ďalšieho štúdia a pôsobenia sa stala Akadémia výtvarných umení v Prahe (1974 – 1979), kde sa pod vedením prof. Františka Jiroudka, v ateliéri so zameraním na krajinomaľbu a figúru zdokonaľoval v technikách a nuansách maľby. Po absolutóriu sa napriek pracovnej ponuke odborného asistenta na pražskej alma mater vracia do kraja svojho detstva a mladosti. Svoj profesionálny i osobný život spojil s Vranovom nad Topľou. Pôsobil na viacerých pracovných pozíciách a v inštitúciách ako pedagóg, podnikový výtvarník, manažer v oblasti kultúry, či ako umelec v slobodnom povolaní. Okrem komornej maľby sa venoval aj monumentálnej tvorbe, v ktorej si vyskúšal i prácu s novým materiálom, keramikou. S výtvarnou tvorbou sa prezentoval nielen v rámci samostatných, ale i kolektívnych výstav na Slovensku, v Čechách, vo Francúzsku, Poľsku, Rumunsku, na Ukrajine atď. Jeho diela sa nachádzajú v zbierkach galérií, ale i súkromných majiteľov vo viacerých štátoch sveta.
„V krajine možno nájsť všetko a prostredníctvom nej všetko vyjadriť. Pre mňa je najpríťažlivejšia členitá krajina, s určitým dramatičnom.“ (J. Jackanič, 1991)
Základy akademického školenia prítomné (v rôznej intenzite a rozsahu) v jeho výtvarnej tvorbe postupne, rokmi i skúsenosťami, pretváral podľa vlastného cítenia a videnia. Napriek tomu, že sa venoval aj figúre, portrétu alebo zátišiu, dominantné miesto v jeho maliarskom porfóliu získala krajina, ktorej jedinečnosť, premeny a kontrasty ho fascinovali. „Krajina je pre neho priestorom kde sa stále oplatí hľadať a nacházať, objavovať, premýšľať. Nikdy nedokáže maľovať takú krajinu, ktorá mu je neznáma. Najprv si ju musí prešľapať, pochopiť, spoznať ľudí v nej, zblížiť sa sňou, porozumieť jej, získať v nej zážitky“. (B. Hybáčková, 1991)
Dielo „Zima pri Michalku“ môžeme z výtvarného a výrazového hľadiska považovať za ojedinelé v rámci autorovej maliarskej tvorby 80-tych rokov. Je príkladom prepojenia umelcovho energického naturelu s hlbokým senzitívnym vnímaním, ktoré sa v kontexte výsledného diela prejavujú v dynamicky poňatom rukopise a využití redukovanej farebnej škály. Prvoplánovo vnímaná jednofarebnosť zimného motívu je len zdanlivá. Sofistikovaným nanašaním pastelových tónov v pastóznych vrstvách alebo jemnými kresbovými akcentmi dotvára nielen perspektívnu hĺbku krajiny, ale i jej reliéfne zvrásnenie, členitosť. Takmer symetrickú kompozíciu docieľuje autor situovaním vidieckeho obydlia a skupiny stromov na protiľahlých stranách obrazu. Opticky dojem horizontálneho a vertikálneho členenia motívu v konečnom dôsledku vytvára symbiózu medzi impresiou, vecnosťou prírody Ondavskej vrchoviny, ale i svojráznym gestom v maliarskom vyjadrovaní umelca.
Výber olejomaľby Jozefa Jackaniča „Zima pri Michalku“ z roku 1987 ako Diela mesiaca december nebol náhodný. Primárne sme volili námet, ktorý by korešpondoval s aktuálnym mesiacom a pocitovo by podfarboval aj jeho jedinečnú atmosféru. Súčasne sme týmto spôsobom chceli vzdať úctu umelcovi, ktorý 10. októbra 2025 nečakane odišiel zo slovenskej výtvarnej scény.
Olejomaľba „Zima pri Michalku“ nateraz ostáva zatiaľ jediným zástupcom jeho širokospektrálnej výtvarnej tvorby v zbierkovom fonde Krajskej galérie v Prešove.
Text: Mgr. A. Derfiňáková
