Štefan Bubán patril k výrazným osobnostiam slovenského výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia, spätým predovšetkým s prostredím východného Slovenska. Vo svojej tvorbe sa sústredil najmä na krajinomaľbu, v ktorej dokázal citlivo prepájať reálny motív s lyrickou atmosférou a vnútorným prežívaním priestoru. Charakteristickým znakom jeho maliarskeho rukopisu bola práca so svetlom, farebnou mäkkosťou a poetickou skratkou. Počas svojho života vystavoval na mnohých kolektívnych i samostatných výstavách a jeho diela sa nachádzajú v zbierkach galérií aj súkromných kolekciách. Patrí k autorom, ktorí významne formovali výtvarnú identitu regiónu a zanechali trvalú stopu v slovenskej krajinomaľbe.
Obraz Pri Ondave(1986) patrí k dielam, v ktorých Štefan Bubán nevytváral krajinu ako topografický záznam, ale ako priestor vnútorného ticha a pamäti. Voľný maliarsky rukopis a mäkké horizonty, vytvárajú obraz krajiny, ktorá je skôr pocitom než konkrétnym miestom. Bubánova maľba zostáva pevne ukotvená v reálnej skúsenosti východoslovenskej krajiny, no zároveň ju premieňa na lyrickú, takmer meditatívnu víziu. V diele cítiť autorovu schopnosť pracovať so svetlom ako s nositeľom emócie, krajina tu akoby dýchala tlmenou žiarou podvečera, v ktorej sa stráca hranica medzi vonkajším svetom a vnútorným prežívaním. Bubánove obrazy nikdy nepotrebovali monumentalitu; ich sila spočíva v sústredenosti, tichu a hlbokej citlivosti voči prírode.
Výber diela Pri Ondave je zároveň tichou spomienkou na autora, ktorý patril k významným osobnostiam výtvarného umenia východného Slovenska. Jeho maľby v sebe nesú nielen krajinu, ktorú dôverne poznal, ale aj osobitý spôsob pozerania sa na svet, pokojný, kontemplatívny a ľudsky hlboký.
text: Martin Kudla.
