Názov výstavy: Jubilanti 2020 / Vojtech Löffler, Gejza Kieselbach, Edmund Gwerk
Miesto konania: Krajská galéria v Prešove, Hlavná 51
Trvanie: 5.3.2020 – 29.3.2020
Kurátor: Mgr. Alžbeta Malíková
Výstava je pripravená pri príležitosti cyklu Jubilanti 2020 a prezentuje zbierky Krajskej galérie v Prešove. Vybraní umelci patria k významným predstaviteľom slovenskej výtvarnej scény a sú zastúpení v galerijných aj súkromných zbierkach.
Gejza Kieselbach, známy geniálnou maľbou zvierat sa prvýkrát objavil na výtvarnej scéne po skončení prvej svetovej vojny. Už v počiatkoch svojej tvorby sa mohol tešiť pozitívnym ohlasom. Umelecký aj osobný život Kieselbacha je spätý s prostredím Košíc a jeho blízkym okolím. Kieselbach sa nesústredil na tradičný romantizujúci lovecký žáner, ale venoval sa zachyteniu prírodného, dedinského a mestského prostredia, v ktorom nachádzame brilantne zachytenú anatómiu koní, hovädzieho dobytka a iných zvierat. Zo všetkých spomenutých sa práve zachytenie ušľachtilých koní stalo príznačné pre jeho tvorbu. Podobizne koní predstavujú akúsi „portrétnu galériu“ a ich variácie (polfigúry, profily, celé figúry) nás utvrdzujú v Kieselbachovej hlbokej vášni ku zvieratám.
Edmund Gwerk sa zaraďuje medzi expresionistických maliarov realistických a sociálnych tendencií v slovenskom umení. Gwerkova tvorba prešla postupnou premenou od akademicky orientovanej k osobitému expresívnemu vyjadreniu filozofických myšlienok. Patrí k umelcom, ktorí reagovali na svoju dobu a oplývali hlbokým citom k rodnej zemi. Už v ranom detstve sa u neho prejavila láska ku krajine a k poctivej práci a to aj vďaka otcovmu povolaniu krajčíra. Jeho robotnícky pôvod, následná strata matky a pomerne ťažký život baníckeho proletariátu vytvoril pôdu pre budúce formovanie jeho tvorby. Zdôrazňoval život doby, v ktorej žil, jeho radosti aj strasti.
Vojtech Löffler bol východoslovenským sochárom, ktorý začal pôsobiť na výtvarnej scéne od polovice tridsiatych rokov dvadsiateho storočia. Život Vojtecha Löfflera je spätý s rodnými Košicami a hoci povolanie dentistu mu zabezpečovalo finančnú istotu nikdy sa nevzdal sochárskeho umenia. Už v mladom veku ho zaujalo sochárske remeslo a jeho práca s hmotou sa stále zdokonaľovala. Patril k uznávaným umelcom, mysliteľom a milovníkom umenia. Jeho tvorba predstavuje rozsiahly súbor diel s uplatnením poetizmu, abstrahovania, precízneho výberu a spracovania materiálu. „Tvorba je moja radosť i obeť… sochárstvo mi dalo všetko, i ja som mu dal všetko, no nič nebolo zadarmo. Za každou mojou prácou sa skrýva obrovské úsilie za poznaním a pochopením pravdy, podstaty veci…“
(Ičo, 1987)
