Veľkoformátové kresby Maximiliána Kurtha.
Cyklus Prebudená minulosť tentokrát predstavuje výsledky odborného reštaurovania vybranej kolekcie diel na papierovej podložke zo zbierkového fondu Krajskej galérie v Prešove.
Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia/ Supported using public funding by Slovak Arts Council
Max Kurth (1869, Kayna – 1962, Prešov) po maturite v roku 1887 študoval na Umelecko-priemyselnej škole v Lipsku a na berlínskej výtvarnej akadémii (prof. Hugo Vogel, Kohner a Anton von Werner), kde získal v roku 1894 Menzelovu cenu a s ňou štipendium na študijný zájazd do Talianska. Na svojich cestách sa dostal na východné Slovensko a do okolia Prešova. Za folklórne štúdie, ktoré tu namaľoval, mu udelili v roku 1895 po druhýkrát Menzelovu cenu. Prostredníctvom manželky sa zoznámil s rodinou Pavla Szinyei-Merse v Jarovniciach pri Sabinove a jeho zásluhou dostal veľké objednávky na portréty. V roku 1901 sa natrvalo usadil v Prešove, kde mu mesto zriadilo ateliér s doživotným užívateľským právom. Prešovské okolie ho inšpirovalo k spracovávaniu krajinárskej tematiky. Opieral sa aj o štúdium šarišských a spišských dedinských typov. Tematicky čerpal tiež z pracovného prostredia a ľudových zhromaždení. Po 1. svetovej vojne sa jeho tvorba sústredila popri portrétnych objednávkach na náboženskú maľbu.
Projekt „Reštaurovanie veľkoformátových kresieb Maximiliána Kurtha“
Max Kurth je jednou z podstatných osobností výtvarného života Prešova a regiónu Šariš a má i značný nadregionálny presah. Diela tohto autora sú zastúpené vo viacerých pamäťových inštitúciách a súkromných majetkoch v zahraničí i na Slovensku. V rámci Slovenska spravuje Krajská galéria v Prešove najpočetnejšiu a najucelenejšiu kolekciu umeleckých diel M. Kurtha, ktorá predstavuje takmer 70 rokov autorovej aktívnej tvorby, od akademických rokov až po polovicu 50. rokov 20. storočia. Bohaté zastúpenie v zbierke, z celkového počtu 250 ks, má súbor kresieb (111 ks). Kresby boli získané do zbierok dedikáciou alebo kúpou. Vo viacerých prípadoch sú vo veľmi krehkom a na prezentáciu nevyhovujúcom stave.
Reštaurátorský projekt bol zameraný na skvalitnenie celkovej kondície vybraných kresieb, ktoré boli dlhodobo uložené v zrolovanom stave a vykazovali znaky silného znečistenia a poškodenia. Prioritou galérie bolo zachrániť diela pred ďalšou nežiadúcou degradáciou a na základe vhodne zvolených reštaurátorských postupov diplomovaného reštaurátora, prinavrátiť im estetickú, výtvarnú ale už aj historickú hodnotu.
Prvotný reštaurátorský výskum
„Kresby veľkého formátu sú na hrubšej papierovej podložke, ktorá bola dlhodobo zrolovaná. Diela vykazujú viaceré degradačné procesy, ako sú oxidácia celulózy viditeľná zhnednutím podložky, mechanické poškodenia vo forme trhlín, úbytkov, zalomení. Po celom povrchu diel je viditeľné zanesenie depozitom a nečistotami prachového charakteru. Na dielach je dobre viditeľné poškodenie foxingom, mierne zožltnutie až zhnednutie papiera, čo výrazne mení pôvodný charakter kresieb.“
(In: Mgr. art. Jarmila Tarajčáková, ArtD.: Návrh na reštaurovanie. Veľkoformátové kresby Maximiliána Kurtha zo ZF Krajskej galérie v Prešove 2024)
Opis kresby Vianočná noc
Na reverze kresby sa nachádza autorská signatúra s datovaním a názvom diela v nemeckom jazyku Composition: Die Hirten auf zum Felde, ktoré v doslovnom preklade znamená: Kompozícia: Pastieri idú do poľa. K zmene názvu diela na Vianočná noc, došlo pravdepodobne pri evidencii diela do zbierkového fondu galérie v roku 1965, po jeho zakúpení od pôvodného majiteľa.
Viac figurálna kompozícia biblického námetu odkazuje na Evanjelium podľa Lukáša (2,8-19): 8 Boli v tom kraji na poli pastieri, ktorí v noci strážili svoje stáda. 9Zrazu zastal pri nich anjel Pána a sláva Pánova ich ožiarila, takže sa ich zmocnil veľký strach. 10 Ale anjel im povedal: „Nebojte sa! Hľa, zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: 11 lebo dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Mesiáš a Pán. 12 A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“ 13 A hneď sa k anjelovi pripojilo množstvo nebeských zástupov, zvelebovali Boha a hovorili: 14 „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“ 15 Keď anjeli odišli od nich do neba, pastieri si povedali: „Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa to stalo, ako nám oznámil Pán.“ 16 Poponáhľali sa a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach. 17 Keď ich videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati. 18 A všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri rozprávali. 19 Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich.
„Zvestovanie pastierom je námet z okruhu Klaňanie pastierov. Zobrazovalo sa buď ako súčasť, doplnková scéna na pozadí výjavu Narodenia Pána, prípadne Klaňania troch kráľov alebo je komponovaná ako samostatná téma. V základnom type sa nad pastiermi vznášal anjel, iba ojedinele bol zobrazovaný jeho nebeský sprievod. Od neskorej gotiky výjav spodobovaný ako nočná žánrová scéna pri ohni, pričom niektorí pastieri spia, iní sa vystrašene pozerajú na žiariaceho anjela. Počet pastierov sa pohybuje od troch do piatich, častejšie boli traja ako ekvivalent troch kráľov.“ (Marie Žúborová – Němcová: Encyklopédia kresťanského umenia)
V čase vzniku kresby mal Max Kurth 20 rokov a ukončených zopár semestrov na Akadémii v Berlíne. Dnes nevieme s istotou potvrdiť či dielo bolo súčasťou jeho ročníkovej práce alebo „len“ výsledkom domácich tvorivých pokusov. Každopádne ide o bravúrne zvládnutú kresbu, v ktorej badať súzvuk prirodzeného talentu, vplyvu akademického školenia a „dlhodobého tréningu“. Zaujímavým detailom na reverze kresby je značka No 503, ktoré odkazuje na poradie v tom čase ukončených a autorom evidovaných diel. Pri spracovaní biblickej scény sa Kurth pridržiava základného ikonografického typu. Na scénu vystupuje vznášajúci sa svetlom prežiarený anjel, ktorý na seba strháva pozornosť skupiny prekvapených pastierov, ale a čo je zaujímavé aj samotných divákov. Kurth to docielil nielen využitím svetelných kontrastov, ale i kombináciou dvoch kompozícií – centrálnej a diagonálnej – ktorými zvyšuje dramatický a expresívny náboj celej scény.
Technika
Kresby sú prevedené veľmi precízne a detailne tradičnou suchou kresliarskou technikou, prírodným uhľom. Uhoľ – je najmäkším kresbovým materiálom, ktorý sa pripravuje suchou destiláciou (pálením) lipových alebo oľšových vetvičiek. Charakteristické preň je, že i po vypálení si zachováva svoj prírodný tvar. Má nahnedlý, šedočierny až čierny tón, i najrôznejšiu mäkkosť, ktorá je závislá od stupňa vypálenia, rovnako ako od sily pritlačenia pri kreslení.
Opis kresby Luther a učenci
Veľkoformátová kresba bola pred reštaurovaním značne poškodená, dokonca absentovala väčšia časť materiálu na hornom okraji vľavo. Reverz diela bol po celej ploche čistý, bez písomných dôkazov potvrdzujúcich autorstvo, datovanie, prípadne názov diela (je možné, že údaje boli situované práve v chýbajúcej časti), viditeľné tu boli iba zásahy papierovou lepiacou páskou, ktoré mali stabilizovať papierovú podložku pred ďalším prelamovaním. Na autenticitu diela poukazuje zdroj od ktorého bolo dielo do zbierok galérie zakúpené, ale aj štýl a spôsob kresby, charakteristický umelcov rukopis i samotná adjustácia diela.
Ústredným motívom kresby je žánrová scéna z obdobia reformácie, ktorá zachytáva jednu z teologických dišpút, vedených medzi katolíkmi a protestantmi. Na základe identifikácie jednotlivých postáv, ktoré Kurth rozmiestnil do výjavu predpokladáme, že ide o tzv. Lipskú dišputu, ktorá sa uskutočnila v roku 1519. Jej iniciátorom bol Johann Maier von Eck, nemecký scholastický teológ, katolícky prelát a protireformátor, známy ako najväčší oponent M. Luthera. Deklaroval Lutherove tézy ako kacírske a nútil Luthera k ich odvolaniu. Predmetom dišputy malo byť učenie o milosti a slobodnej vôli. Johann Eck mal dišputovať s Andreasom Karlstadtom, nemeckým protestantským teológom a kancelárom Univerzity vo Wittenbergu. Chcel usvedčiť Luthera z husitského kacírstva. Prítomní na tejto rozprave boli i Philipp Melanchthon, nemecký filozof, humanista, pedagóg, poradca a priateľ Luthera a Nikolaus von Amsdorf, nemecký luteránsky teológ a biskup z Naumburgu.
Rozhodujúci vplyv na šírenie reformácie v tejto dobe malo intenívne Lutherovo písanie a šírenie spisov. Proces Ríma voči Lutherovi trvá v tejto dobe už tri roky, ale všetko úsilie o jeho umlčanie stroskotávajú. 15. júna 1520 podpisuje pápež Lev X. bulu Exsurge Domine, v podľa ktorej má Luther odvolať body svojho učenia a hrozí mu v nej kliatbou.
Kresba bola datovaná rokmi 1889-1892, teda vznikla v čase vysokoškolských štúdií Maxa Kurtha v Berlíne. Nevieme s istotou potvrdiť či dielo bolo súčasťou jeho ročníkovej práce alebo „len“ výsledkom domácich tvorivých pokusov. Každopádne ide o bravúrne zvládnutú kresbu, v ktorej badať súzvuk prirodzeného talentu, vplyvu akademického školenia a „dlhodobého tréningu“. Pri spracovaní žánrovej scény Kurth využíva prvky symetrie – rovnovážne situovanie účinkujúcich postáv po oboch stranách, perspektívnej a centrálnej kompozície, ktorou opticky zdôrazňuje „znepriatelené tábory teológov“. Využitím týchto výstavbových znakov má divák pocit, že sa pred ním odkrýva divadelná hra, ktorej je chtiac-nechtiac účastný.
Text: Mgr. A. Derfiňáková
Foto: M. Rohaľ, J. Tarajčáková
