Alloys ~ Zliatiny (Check point 26)
Dôležitým sa stáva nielen to, čo objekt zobrazuje, ale aj to, čo sa s ním
stane, keď zmení materiál, mierku, funkciu a kontext.
Názov výstavy „Alloys“ / „Zliatiny“ preto funguje v dvoch rovinách.
Označuje konkrétny materiálový a technologický proces, ale zároveň
predstavuje metaforu samotného stretnutia. Zliatina vzniká spojením
rozdielnych prvkov – podobne ako tento projekt spája študentov,
pedagógov, dve umelecké školy, dve kultúrne prostredia a rôzne
spôsoby umeleckého uvažovania. Checkpoint 26 je preto možné
chápať ako ďalší konkrétny bod v procese vznikajúcej medzinárodnej
spolupráce medzi Fakultou umení Technickej univerzity v Košiciach
a Art Academy of Latvia v Rige. Zliatina v tomto zmysle nie je iba
výsledkom technologického procesu. Stáva sa modelom umeleckého
myslenia aj spolupráce – spojením rozdielnych prvkov, z ktorého vzniká
nová kvalita. Výstava je zároveň odrazom strategického rozvoja
Fakulty umení TUKE, orientovaného na budovanie dlhodobých partnerstiev
v európskom priestore.
Mgr. art. Marián Straka, ArtD.
kurátor výstavy
Výstava „Alloys“ / „Zliatiny“ predstavuje výber diel študentov
sochárskeho ateliéru Fakulty umení TUKE, ktoré vznikli počas
medzinárodného workshopu pod názvom Creative Iron Casting 2026
v Aizpute v Lotyšsku. Projekt bol realizovaný v spolupráci s Art
Academy of Latvia v Rige a vytvoril priestor pre stretnutie študentov
a pedagógov viacerých európskych krajín. Spoločná skúsenosť
s Aizpute vytvorila priestor pre výmenu skúseností, pedagogických
prístupov a technologických postupov. Podujatie je tiež výsledkom
aktivít medzi Fakultou umení TUKE a Art Academy of Latvia v Rige,
ktoré inicioval dekan FU TUKE doc. Richard Kitta. Na výstave sa
predstavia aj prof. Petr Stanický a prof. Aigars Bikše, ktorých účasť
zdôrazňuje medzinárodný rozmer projektu.
Program Creative Iron Casting 2026 bol zameraný na tradičné aj
experimentálne technológie liatia kovu, prácu s recyklovanou liatinou
a umeleckým konceptom. Výstava však predstavuje konkrétny výstup
spolupráce dvoch umeleckých inštitúcií, v ktorom sa spoločná skúse-
nosť študentov a pedagógov transformuje na samostatnú výstavnú
situáciu. Vystavené práce vznikali v procese, v ktorom sa autorská
predstava stretávala s konkrétnou materiálovou a technologickou
realitou. Liatina tu nie je iba výrobným materiálom. Je aktívnym činite-
ľom, ktorý mení charakter predmetu, znaku alebo obrazu. To, čo bolo
pôvodne ľahké, funkčné, pohyblivé, efemérne alebo existovalo iba ako
obraz či symbol, získava v kovovej hmote inú fyzickú a významovú
kvalitu.
Terézia Pešková predstavuje tri rozdielne podoby tejto transformácie.
Kríž z kameňov pracuje s jednoduchým prírodným materiálom a záro-
veň s kultúrne silným symbolom. Pôvodný motív je prevedený do liatiny,
čím vzniká napätie medzi prírodným kameňom, technologickým
procesom a trvácnosťou kovového objektu. V použitom texte – „hledám
práci při které nelze dělat“ sa jazykový paradox a humor menia na
fyzický predmet. Text už nie je iba informáciou určenou na čítanie, ale
stáva sa objektom, ktorý má vlastnú hmotnosť, povrch a materiálovú
prítomnosť. Význam vzniká práve v napätí medzi významom slov a ich
fyzickou materializáciou. Inou prácou Terézie Peškovej je komorný reliéf
tigra. Pôvodne obrazový motív je prenesený do fyzického reliéfu.
Podobne ako pri tetovaní, kde obraz existuje priamo na povrchu tela,
sa tu motív dostáva na povrch kovu a získava inú mieru trvácnosti
a materiálovej váhy.
Juraj Hromec pracuje v sérii diel s transformáciou predmetu a figu-
rálneho motívu. Štylizovaná figúrka redukuje ľudskú postavu na
kompaktnú sochársku formu. Detail ustupuje celkovému tvaru a fyzickej
prítomnosti hmoty. V prípade odliatku tranzistora sa pôvodne funkčný
technický predmet mení na objekt, ktorý si zachováva svoju rozpoz-
nateľnú podobu, ale stráca pôvodnú praktickú funkciu. Technický
predmet sa tak stáva sochárskym objektom a zároveň nositeľom určitej
vizuálnej a kultúrnej pamäti.
Bianka Polovková predstavuje odliatok rybičiek – jednoduchý
a komorný objekt, ktorý ukazuje inú možnosť práce s liatinou.
Elementárny motív drobných rýb získava v kovovom odliatku výraznú
fyzickú prítomnosť. Ryby prirodzene asociované s pohybom, vodou
a ľahkosťou sú prostredníctvom liatiny premenené na pevný a ťažký
objekt. Práve jednoduchosť motívu umožňuje vnímať samotný rozdiel
medzi pôvodnou predstavou a materiálnou podstatou objektu.
Zuzana Kohútová pracuje s predmetom, ktorý je výrazne spojený
s funkciou – fénom na vlasy. Odliatok zachováva charakteristickú
podobu každodenného predmetu, jeho pôvodná funkcia však v liatine
zaniká. Objekt sa tým dostáva do priestoru medzi známym predmetom
a sochárskou formou. Výsledná absurdnosť vzniká práve vďaka tomuto
rozporu.
Do tejto skupiny vstupuje aj práca Mariána Straku, pedagóga ateliéru.
Objekt (odliatok duše pneumatiky) vychádza z materiálu a formy, ktoré
sú pôvodne spojené so vzduchom, pružnosťou, pohybom a dočasnou
deformáciou. Ich prevedenie do liatiny tieto vlastnosti radikálne obracia:
mäkký a poddajný prvok sa mení na pevný, ťažký a trvalý objekt. Práca
tak vytvára výrazný kontrast medzi pôvodnou materiálovou logikou
predmetu a jeho novou sochárskou existenciou.
Jednotlivé diela sa líšia svojím motívom, mierkou aj spôsobom práce
s významom. Spája ich však spoločná skúsenosť: stretnutie každo-
denného predmetu, obrazu alebo symbolu s fyzickou realitou liatiny.
Odlievanie tu nie je iba technickým spôsobom výroby. Je procesom
premeny, počas ktorého sa pôvodná identita objektu posúva a vzniká
nová materiálová a významová situácia. V širšom kontexte sú
vystavené práce súčasťou tradície objektového a sochárskeho
uvažovania, v ktorom sa pozornosť presúva od klasicky chápaného
monumentu k predmetu, fragmentu, znaku a každodennému objektu.
