SITUÁCIE II. – VODA, ZRODENIE, KRAJINA
Výstava s cyklu Situácie II. v Krajskej galérii v Prešove, predstavuje výber diel z akvizičnej činnosti, nadobudnutých v rokoch 2017, 2018 a 2019, pričom kurátorská koncepcia alebo skôr fiktívny koncept sa sústreďuje na tri základné tematické okruhy v tvorbe jednotlivých autorov a to je voda, zrodenie a krajina. Tieto témy sú vzájomne prepojené cez princíp života, premeny a adaptácie, pričom reflektujú environmentálne, filozofické aj kultúrne aspekty súčasného sveta.
VODA: TOKY PAMÄTI A PREMENY HMOTY
Voda v umení plní mnoho funkcií: je symbolom očistenia, zrodu, deštrukcie aj obnovy. V kontexte tejto výstavy sa na ňu pozeráme ako na hybnú silu, ktorá spája prírodu, telo a kultúrne prostredie. V diele Maxa Kurtha – Drevená kaďa s dvoma deťmi pri dverách je voda médiom každodennosti a rituálu očisty a prania . V protiklade k tomuto pohľadu stojí séria Slavomíra Brezinu „Španielsky živel I.–III.“, ktorá skúma dynamiku vody ako živelnej, neovládateľnej sily, vyjadrenej cez abstrahovanú líniu a tvarovú expresiu. Július Machaj v dielach Smäd a Pri vode (Prameň) reflektuje význam vody ako zdroja existencie, pričom materiál olovo evokuje alchymistické premeny a nejednoznačnosť živlu – voda ako liečivá esencia, ale aj toxický prvok. Na podobnej myšlienke pracuje aj Anna Gajová (Nautilus), ktorá cez ručne spracovaný papier skúma spojenie organického a umelého, mäkkého a pevného skrze ilustráciu. Význam vody ako ekonomického a priemyselného faktora reflektuje Slavomír Capek v plastike Malá vodná elektráreň, kde sa symbol vodnej energie materiálovo mení na zvláštny technologický artefakt v štylizovanej podobe.
ZRODENIE: PRÍRODNÝ CYKLUS A MÝTICKÉ ARCHETYPY
Druhý tematický celok skúma koncept zrodu, plodnosti a cyklickej obnovy. V tejto časti dominuje napätie medzi biologickým procesom a duchovným princípom, pričom výtvarné diela oscilujú medzi figuráciou, abstrakciou a symbolickým zobrazením.
Slavomír Durkaj – Oplodnenie je vizuálnou metaforou spojenia politických buniek, ich vzájomného splynutia v surrealistickom raste dejín a histórie. Anna Hausová v sérii Venuša I. a II. rozvíja klasický archetyp zrodenia, pričom ženské telo nie je len predmetom obdivu, ale prazákladom existencie, ktorý balansuje medzi fyzickou realitou a mytologickým naratívom.
Záhrada ako rajský priestor a symbol plodnosti je ústredným motívom diel Stana Šalka – Záhrada I. a II., kde sa rastlinstvo, organické štruktúry a monochrómne prechody menia na dynamický abstraktný ekosystém. Tento princíp transformácie medzi dynamickým gestom a rovnováhou prítomnosti je aj v diele Petra Kocáka – Zen, ktorý cez čisté línie poukazuje na krehkosť zrodu a harmóniu prírodných procesov.
KRAJINA: POST-HUMANISTICKÁ KONTINUITA A DEKONŠTRUKCIA PRÍRODY
Post-humanistická krajina už nie je len pastorálnym priestorom, ale syntetickým hybridom, kde sa mieša prírodné s umelým, technológia s ekológiou, história s budúcnosťou. Dielo Martina Kudlu – Landscape Error podkopáva tradičné vnímanie krajiny cez digitálne deformácie a algoritmické chyby. Táto idea nadväzuje na diela Ivana Šafranka (Objekt I.–III.), kde sa drevo, kov a smalt spájajú do nových entít, čím vznikajú hybridné artefakty budúcnosti. Július Muška v sérii Spreewald a Ústie rieky skúma vodné toky ako pamäťové záznamy prírody, pričom v linoryte Jedna z akcií pracuje s dynamikou ľudského zásahu do krajiny. Oproti tomu stojí Ernest Rákoši (Kaštieľ vo Veľkom Šariši), kde je krajina nositeľom historických vrstiev a pamäti miesta.
Sakrálny rozmer krajiny sa objavuje v sochárskych dielach Jána Krličku (Ukrižovanie, Kalvária), kde drevené objekty nesú stopy premeny, čím zdôrazňujú pominuteľnosť hmoty a večnosť symbolu.
vystavujúce autorky a autory:
Slavomír Brezina, Slavomír Capek, Slavomír Durkaj, Anna Gajová, Anna Gregorová, Anna Hausová, Štefan Hapák, Mikuláš Jordán, Peter Kocák, Ján Krlička, Martin Kudla, Július Machaj, Július Muška, Max Kurth, Ernest Rákoši, Stano Šalko, Ivan Šafranko.
