Teodor Jozef Mousson: „Z kostola“, olej, plátno, 1929, O 38
foto: Gabriela Kutajová
Teodor Mousson, Z kostola, 1929
Predkovia Teodora Moussona (1887 Hőgyész - 1946 Trenčín) prišli do Uhorska v 1. pol. 18. stor. z Alsaska. Sudičky chlapcovi nadelili nielen veľký talent, ale i zaujímavý osud - potomok francúzskych prisťahovalcov sa stal "maliarom zemplínskeho slnka a ľudu" a hoci nikdy nepatril k vrcholným zjavom slovenského maliarstva, jeho popularita spôsobila, že dnes sa možno s falzifikátmitohto maliara stretnúť takmer na každej burze. Mousson je pozoruhodným umeleckým zjavom, lebo dokázal zaujať rovnako laickú ako aj odbornú obec. V čom tkvie tajomstvo tohto úspechu?
V rokoch 1905-1909 Mousson študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti u profesora Eduarda Balla, liptovsko-mikulášskeho rodáka. Akademický dril bazírujúci na perfektnej kresbe podstupoval s pokorou a možno i tušením, že istota ruky bude preň veľmi dôležitá i pri modernej maľbe vyžadujúcej optickú akurátnosť z väčšej vzdialenosti od obrazu.
V roku 1912 pobudol v Nagybányi (Baia Mare), nezávislej maliarskej škole špecializujúcej sa na plenérovú maľbu, predovšetkým však na tzv. figurálny plenér v štýle moderného realizmu a luminizmu. Luminizmus sa zvyčajne hodnotí ako typ stredoeurópskej "svetelnej" maľby vzyšlej z podnetov francúzskeho impresionizmu. Výraznou uhorskou inšpiráciou bol pre nášho maliara maďarský exponent nagybánskej kolónie Karol Ferenczy, ktorý v prvých rokoch 20. storočia dosiahol v technike svetelnej maľby pozoruhodné výsledky.
Teodor Mousson sa v roku 1911 odobral vlakom do Michaloviec, kde ho čakalo miesto učiteľa výtvarnej výchovy.Ako uvidíme o chvíľu, vtedy ani sám netušil, čo všetko sa naučí od prostých Zemplínčanov a ich vrodeného estetického cítenia. Ako neskôr spomínal, hodnú chvíľu pred Michalovcami vídal nastupovať a vystupovať ženy a dievčatá v malebných krojoch, pričom tŕpol, aby táto tak príťažlivá krojopisná pozoruhodnosť regiónu vydržala až do Michaloviec. Vydržala, Mousson tu prežil 33 rokov a svoje neskoršie modelky neprestal láskyplne nazývať balerínami.
V prvých rokoch výtvarnej tvorby v Michalovciach Mousson preskúmaval terén i svoje maliarske kvality. Výsledkom boli neveľké plenérové štúdie maľované svižným štetcom, väčšinou však s potlačením svetelných a farebných hodnôt, tak typických pre jeho neskoršie obrazy. Jeho paleta sa rozjasnila až v priebehu 2. štvrtiny 20-tych rokov, smerujúc až k omamnému zmyslovému zážitku z presvetlenej reality isamotného média. Z maliarskeho hľadiska ho najviac zaujímal vplyv svetla na zvýraznenie sýtosti farby. Jeho lokálna farebnosť je žiarivá, opojná, miestami takmer ireálna vo svojej intenzite.
Moussona síce rovnako ako impresionistov zaujímal dojem z videnej skutočnosti, nešlo mu však o prchavosť ale naopak o maliarske ustálenie predmetu záujmu.
Mousson sa venoval sa špeciálnemu druhu maliarskeho zobrazenia - exteriérovému epizodickému ľudovému žánru. S obľubou maľoval hromadné výjavy z trhov, pútí, procesií, cirkevných sviatkov. Intímnejšiescény zachytával v prostredí polí a záhrad.
Značnú časť Moussonovho diela predstavujú zimné motívy. Maliar objavil čaro slnečného zimného dňa, kedy belostný sneh prudko kontrastuje so živými, jasavými farbami odevov. Taký je aj obraz „Z kostola“ zo Krajskej galérie. Ľudia kráčajúci v rade za sebou v krásnych šatách, zachytení v radostnom rozochvení, zároveň plní dôstojnosti bezmála evokujú panatenajský sprievod z vlysu aténskeho Partenónu.
Mousson sa vyhýbal sofistikovaným kompozičným efektom, preto je prešovskýobraz v kontexte Moussonovho diela pomerne vzácny. Obrazová plocha je rozčlenená do dvoch horizontálnych registrov. Horný register je tvorený pásom kráčajúcich ľudí, spodný predstavuje plocha pokrytá snehom, oživená modrastým tieňom veľkého stromu. Jeho konáre sa smerom nahor rozvetvujú a opticky nadľahčujú pás kráčajúcich ľudí. Táto podmanivá poetizácia výjavu je jasným svedectvom Moussonovho záujmu o hlbšie výtvarné problémy.
Maliar s obľubou konfrontoval krojované ženy so ženami v mestskom oblečení, k čomu ho viedla predovšetkým požiadavka Moussonových michalovských obdivovateliek stať sa súčasťou jeho diel. Tak či onak, nie je jasné, či v jeho podaní ide o prostý záznam každodennej meniacej sa životnej realityalebo tu autor pracuje s jemnou iróniou (kroje vs. móda). Umelcove pamäti nás ubezpečujú, že on sám straní odevu ľudovému: "Koľko chudobných dievok radšej nebude jesť, aby si mohlo kúpiť farebnú stužku či šatku, takú ako nemá žiadna druhá. Skombinujú také farby, aké by žiadna panička z veľkého mesta nemala odvahu nikdy prijať. Červená, cyklámenová, fialová so žltou či tyrkysovou vytvárajú nové harmónie... ani ja sám by som nemal odvahu skombinovať také farby. Nikdy by som neveril, že sa to dá v takej harmónii... ja som sa od nich naučil tej farebnej voľnosti a slobody."
Jozef Ridilla
