Andrej Doboš: „Memento II.“, drevorez, papier, 1966, 75 x 41 cm, 9/30,
G 616-2
foto: Gabriela Kutajová
Andrej Doboš, Memento II., 1966
Dielo dolnozemplínskeho rodákaAndreja Doboša (4.11.1911 - 31.8.1997), maliara a grafika, sa vyvíjalo na pomedzí troch kultúr - slovenskej, ukrajinsko-rusínskej a maďarskej. V 30. rokoch sa angažoval v rámci výtvarného života Podkarpatskej Rusi, po vojne odišiel s rodinou do Košíc, kde sa natrvalo usadil. Spočiatku bol v maliarskej tvorbe ovplyvnený Erdélyim (ale i Benkom). V 70. rokoch možno u Doboša a priori vidieť príklon k novej figurácii a lettrizmu, v skutočnosti však autor usiloval o modernú transpozíciu ikonopisnej maľby.
Z vývinového hľadiska je v rámci Dobošovho diela jednoznačne závažnejšia grafická tvorba. Hoci bol v grafike samoukom, práve v nej dosiahol najvýraznejšie úspechy. Obľúbil si litografiu, lept a drevorez.60. roky takmer celé zasvätil grafickej tvorbe s prevahou abstraktných a figurálno-abstraktných prvkov. Týmto náhlym tvorivým zlomom ako keby chcel radikálne zúčtovať s predchádzajúcim záujmom o modernú realistickú maľbu. Odvaha preskúmavať nové teritóriá je obdivuhodným dokladom životaschopnosti vyše päťdesiatročného umelca.
S abstrakciou v grafike sa u Doboša stretávame už pred polovicou 60. rokov. Názvom "Galaxie" autor výstižne vystihol výtvarný poriadok týchto diel. Priklonil sa k aktuálnemu povojnovému prúdu informelu, štrukturálnej abstrakcie, lyrickej abstrakcie, tašizmu, akčnej maľby a abstraktného expresionizmu, tiež reflektuje estetiku škrabancov, čarbaníc a machúľ Cy Twomblyho. Vo figurálno-abstraktných dielach sa zrkadlí odkaz surrealizmu - automatickej kresby, mentálnych „podmorských“ hlbín Yvesa Tanguyho i štvorrozmerných "závratí" Roberta Mattu. V Dobošovom prípade je teda namieste hovoriť o imaginatívnej lyrickej abstrakcii (i keď ho experimenty občas priviedli na celkom inú pôdu).
V rámci vtedajšieho Československa však Doboš nebol solitérnou osobnosťou. Je potrebné uňho rátať s vplyvom tzv. „aktívnej grafiky“ pražského výtvarníka Vladimíra Boudníka, stojacej na pomedzí štrukturálnej abstrakcie a abstraktného expresionizmu. Boudník s ňou začal experimentovať už na konci 50. rokov. S estetikou informelu sa Doboš pravdepodobne oboznámil prostredníctvom svojho priateľa Miloša Urbáska, účastníka bratislavských Konfrontácií. Zrejme ho ovplyvnili i kresby a grafiky košického kolegu Alexandra Eckerdta. Autor však poznal najnovšie tendencie i zo študijných ciest (Belgicko 1958, Paríž 1964, USA 1965).
Dobošove grafiky z cyklu "Memento" sú pripomienkou urbánneho vizuálneho smogu (škrabance na stenách), prezrádzajú teda záujem o polouvedomelú tvorivú aktivitu, do ktorej sa razantnejšie a autentickejšie premieta psychický diagram osobnosti.Tieto grafiky majú ďaleko od dekoratívnych kvalít, vyžadujú aktivizáciu divákových percepčných schopností, apelujú na meditatívne schopnosti i možnosti časopriestorového vnímania analogického percepcii hudby. Z prostého grafického záznamu pocitov sa stáva partitúra, ktorá umožňuje "prehrať" melódiu duše, jej konsonantné i disonantné zvuky.Pri abstraktnej výtvarnej reči možno zaiste siahnuť i po pojmoch hudobnej vedy (napokon, i capriccio bolo pôvodne termínom hudobným) - pojmy ako chromatika, koloratúra, moduláciači polyfónia by sa pokojne mohli objaviť v podnázvoch týchto diel.
Dobošov grafický cyklus v rovine uvoľneného gestického rukopisu anticipuje jeho skicovito koncipované "abstraktné krajinomaľby" 70.-80. rokov. Autor sa snažil evokovať univerzum, v ktorom zdanlivo vládne princíp chaosu. Jeho výtvarné zachytenie a ustálenie však nevnáša poriadok do stavu vecí, lebo je výtvarným ekvivalentom entropie, miery neusporiadanosti systémov určujúcich ľudskú existenciu. Doboš v širšom zmysle ponúka filozofickú úvahu o antagonistických silách univerza. Čo je na jeho umeleckom počine najiritujúcejšie i najkontroverznejšie je pokus o prevedenie bezprostrednosti maliarskeho gesta do reprodukčnej grafickej techniky, ktorej tvorivý princíp býva antitézou spontánnosti a náhodnosti.
Jozef Ridilla
