Miesto: Krajská galéria v Prešove, Chodba – Hlavná 51
Trvanie: 21.6. 2016 – 18.9. 2016
Sprístupnenie: 21.6. 2016
Kurátor: Mgr. Jozef Ridilla
pozvanka fantazijna grafika_z
Tematickou výstavou „Fantazijná grafika“ Krajská galéria opäť načiera do svojho bohatého zbierkového fondu a sprístupňuje divákovi diela uskladnené v depozitári. Svet surrealizmu, metafyziky a fantazijného realizmu v rozmanitých výrazových polohách nájde divák vo vyše dvoch desiatkach diel, ktoré oslovia predovšetkým nadšencov imaginatívneho typu umeleckej tvorby.
Vystavené sú diela Vincenta Hložníka, Albína Brunovského, Emila Sedláka a Petra Kocáka s dôrazom na 60. roky 20. storočia.
Vincent Hložník (1919 Svederník – 1997 Bratislava) je predstaviteľom generácie druhej svetovej vojny (Generácia 1919) a patrí k zakladateľom modernej slovenskej grafiky. Obľúbil si predovšetkým litografiu a drevoryt. Hlboko humanistické zameranie jeho tvorby je prítomné aj tam, kde opúšťa opticky vnímateľné fenomény a zhmotňuje vnútorné predstavy. Napriek ich fantazijnému vyzneniu i ony reflektujú novodobé strasti a kalvárie ľudskej civilizácie. Najneskôr v roku 1958 prišiel s charakterom imaginácie, na ktorú neskôr nadviazali Brunovský a Sedlák a ktorá spočíva v zhluku či zreťazení iracionálnych prvkov evokovaných s vizionárskou silou. Tento koncept okolo roku 1960 posunul smerom ku kompozíciám fantazijno-realistického charakteru, ktoré vyústili do špecificky zafarbeného expresívneho neosurrealizmu (surrealizmu užívajúceho nový typ imaginácie obohateného o aktuálne výtvarné prostriedky – abstrakciu, postkubizmus a expresívnu Novú figuráciu). Typicky hložníkovské sú patetické objekty s technologickými črtami (biomechanoidy).
Albín Brunovský (1935 Zohor – 1997 Bratislava) vyšiel z Hložníka, napriek tomu ide prekvapivo o rovnako silnú a individualistickú osobnosť. Pri jeho grafikách na diváka zapôsobí najprv nesmierna prácnosť ich vyhotovenia nadväzujúca na detailizmus starých majstrov. Staromajstrovská je i preferencia náročnejších tradičných techník (lept, suchá ihla). Brunovský je hlboko melancholicky založený, Hložníkova vyhranená expresivita je mu cudzia, siaha preto po určitej harmonizácii kompozície, čo je do istej miery vzdialené antiestetickej koncepcii surrealizmu. Barokizujúce kompozície s prepychovým bohatstvom foriem pôsobia dojmom potláčaného smútku, nostalgie, je v nich skrytá tragika, ktorá sa zjavuje vo forme grotesknosti. Šperkársky vycizelovaná technika ich posúva do kategórie kabinetného intimizmu. Brunovský sa však neponára do krajného subjektivizmu, do bizarných kompozícií vkladá hlboko precítenú životnú realitu.
Emil Sedlák (1938 Spišské Podhradie) sa po stránke čisto výtvarnej ocitá medzi hložníkovskou expresiou a Brunovského koketériou s klasickým surrealistickým výrazovým slovníkom, pričom neváha zužitkovať aktuálne podnety progresívneho umenia. Jeho znázornenia ľudskej postavy i biomorfných entít sú bizarnejšie, ireálnejšie a znepokojujúcejšie než u Brunovského. Výsledné diela disponujú čistokrvnou surrealistickou poetikou massonovského a ernstovského razenia s apropriáciou picassovských spôsobov štylizácie.
Peter Kocák (1961 Svidník) je odchovancom Albína Brunovského, študoval tiež u Oresta Dubaya a Igora Rumanského. Ponúka individuálnu mytológiu podmienenú životom súčasného človeka s jeho prozaickými i poetickými prežitkami. V jeho zázračnom svete je viac poetizmu než surrealizmu, stvárnenie jednotlivých motívov je civilnejšie. Jeho diela pútajú kompozičnou vynaliezavosťou.
