Miesto konania: Krajská galéria v Prešove, Veľká výstavná sieň a Medziposchodie – Hlavná 51, 53
Trvanie: 11.7 – 22.9.2019
Vernisáž: 11.7.2019 o 16:00 hod.
Kurátor: PhDr. Miro Procházka
Pred deväťdesiatimi rokmi v decembri 1929 sa v prešovskom Čiernom orlovi konala výstava „Umelecká pozostalosť Konštantína Bauera“. Išlo o reprízu posmrtného prehľadu diela, usporiadanú geniálnym manažérom a riaditeľom Východoslovenského múzea Josefom Polákom, ktorý v tom čase urobil z Košíc centrum výtvarného diania na Slovensku. Ako v katalógu konštatuje, Bauerovou smrťou sa symbolicky uzatvára bohatierska história tejto epizódy: „Rôznorodosť temperamentov výtvarníckej kolónie, ktorá sa v Košiciach zišla, vášnivé teoretizovanie o úlohách umenia a pokusy, ktoré tuná vznikli, to všetko treba vidieť v prácach Bauerových z tej doby rušného umeleckého života Košíc, kedy tam pracoval (a bol učiteľom) Krón, zomretý už Géza Schiller, do Paríža odídevší Foltýn, dnes v Budapešti zakladajúci obdobu Bauhausu Bortnyik a tucet ďalších, kedy múzeum vystavuje Špálu a Čapka, Paula Kleea, hamburskú, mníchovskú secesiu, mladých Francúzov a kedy, aspoň v reprodukciách, bolo možné v múzeu zoznamovať sa so všetkým, čo bolo nového vo svete umenia“.
Konštantín (Szilárd) Bauer sa narodil 24. novembra 1893 v Slovenskej Ľupči v úradníckej rodine. Detstvo prežil v Banskej Bystrici. Ako pätnásťročný sa s rodičmi presťahoval do Košíc, kde vyštudoval strednú školu. Po štúdiu strojného inžinierstva na technike v Budapešti v roku 1915 krátko pracoval ako inžinier v Novom Meste pod Šiatrom. V rokoch 1916 – 1918 pôsobil ako železničný inžinier v Sedmohradsku, potom ako civilný zamestnanec v rovnakej funkcii na Ministerstve vojny vo Viedni. Po návrate do Košíc vstúpil do služieb mesta, kde od roku 1919 až do smrti na následky pľúcnej choroby 8. decembra 1928 pracoval ako technický vedúci košickej mestskej elektrárne.
Bol vlastne maliarom samoukom, ktorý sa výtvarníctvu, podobne ako francúzsky colník Rousseau, venoval vo voľných chvíľach popri zamestnaní. Debutoval na prelome rokov 1915 a 1916 na výstave deviatich košických maliarov v priestoroch tamojšieho vyššieho gymnázia premonštrátov. Náš prehľad zachycuje jeho tvorivý vývin vo všetkých obdobiach spolu s ovplyvneniami, ktorých sa stal syntézou.
Je neuveriteľné, že Bauer svoje dielo vytvoril len za päť rokov, aj to v mimopracovnom čase. Pritom spodoboval len časť society a jediné miesto: urazených a ponížených košického huštáku. Výrečné sú aj veduty bez ľudskej štafáže, uličky s nachýlenými domcami a uličkami, plaziacimi sa do stráne a plnými spuchnutého blata. Hovoria o bezmocnosti, nestálosti, postupnom zániku, zádumčivej bezvýchodiskovosti, zmierenosti s osudom. Tuším sme sa odvtedy ďaleko nedostali.
PhDr. Miro Procházka
