Termín: 9.7. – 6.7.2020
Priestory: Recepcia ŠG, Prízemie Hlavná 51
Koncepcia: Mgr. Alžbeta Malíková
Tlač materiálov: ŠG v Prešove
Zmienky v médiách: publikované na sociálnej sieti Facebook
1923, olej, plátno, 23 x 35 cm, značené v pravo dole: Katona Nándor, zvisle po pravom okraji: 1923 XI. III. /nečitateľne/, O 122
Foto: Gabriela Kutajová
Zbierkový fond ŠG v Prešove
Ferdinand Katona, pôvodným meno Nathan Kleinberger, maliar nespočetne malebných pohľadov prostredia Tatier, patrí k umelcom hlboko spojeným s prostredím Spiša. Aj keď je Katona menej známy ako jeho učiteľ Ladislav Medňanský „má svoje miesto ako významný krajinomaliar a jeden z najlepších maliarov Tatier.“ (Ondrušeková, 2004)
Narodil sa 12. septembra 1864 v Spišskej Starej Vsi v chudobnej židovskej rodine, no detstvo prežil v Kežmarku, s ktorým bol bytostne spätý – chcel aby práve tu, v meste Kežmarok, bola jeho galéria. Ako to býva u mnohých umelcov, už v detstve rád kreslil. Talent začínajúceho mladého umelca si všimol uznávaný umelec Ladislav Medňanský a vzal ho pod svoje „krídla“. Kamarátstvo medzi Katonom a Medňanským malo dve polohy – na jednej strane Medňanský talentovaného chlapca vytiahol z chudoby, poskytol mu vzdelanie, prispieval na živobytie, na druhej strane sa zásluha uznávaného o 12 rokov staršieho homosexuálne orientovaného umelca podpísala na psychike Katonu. Ako sám napísal vo svojich denníkoch: „Formálne mi zakázal, aby som podľa jedného náčrtu alebo štúdie namaľoval obraz pri jednom vyhotovení náčrtu či štúdie, chcel aby som stále hľadal nové. Sústredil sa na to, aby som stále pripravoval nové náčrty a štúdie, ale aby som nikdy nemyslel na to, že podľa nich namaľujem obrazy… Presne som videl, že tieto úplne ohovárané obrazy už okopíroval, alebo sa práve chystal, aby ich namaľoval.“ (Ondrušeková, 2004)
Okrem Katonovho pôsobenia v Strážkach na jeho tvorbu mala vplyv aj Budapeštianska akadémia, kde sa venoval najmä portrétnej a figurálnej tvorbe v duchu akademizmu. V roku 1890 začal študovať na Akadémii Julian v Paríži, absolvoval cesty do Barbizonu, Londýna, Holandska. Počas študijných ciest sa oboznámil s európskym maliarstvom, no ostal verný zobrazeniu krás človekom nedotknutej prírody. Zomrel 1. augusta 1932 v Budapešti a jeho sen o vlastnej galérii sa doposiaľ neuskutočnil. Väčšina diel Ferdinanda Katonu je rozptýlená maedzi mnohých dedičov, ktorí aj napriek jeho túžbe mať vlastnú galériu nesúhlasili s darovaním diel, aj keď sa nikdy nestretli.
Dielo Tatry na jar z roku 1923 je ukážkou Katonovho umeleckého snaženia zvečniť tatranskú krajinu. Kolorit vychádzal z jeho povahy. Bol introvertným a melancholickým človekom a samotná „ponurá“ farebnosť odzrkadľuje jeho vnútorný svet. Nemôžeme to však považovať za Katonove negatívum. K práci pristupoval svedomito a s láskou k podtatranskej krajine. Pohľad do lesného interiéru Tatier na jar nám sprostredkúva v prvom pláne dynamickejšiu maľbu štetcom, ktorá následne prechádza do jemných ťahov zdôrazňujúcich panorámu Tatier. Pre Katonu bolo charakteristické, že svoje obrazy nerád predával, a preto na základe štúdií a skíc vytváral ich kópie. Robil ich zrejme aj preto, že chcel, aby budúca galéria Ferdinanda Katonu vlastnila všetky jeho diela.
„Veľký poľský umelec Stanislawszki povedal o Katonovi: V rukách s jeho obrazmi nájdeme ten kus zeme, ktorú on namaľoval. Z jeho obrazov stúpa intenzívna vôňa zeme. Len teraz vidíme, povedal, že prírodu môžeme natoľko priblížiť, ako to robí Katona.“ (Ondrušeková, 2004)
