Ján Berger: Okno I., 1986
olej, plátno, 110 x 74 cm, neznačené, O 870
Zbierkový fond ŠG v Prešove
Foto: Martin Skara
Koncepcia: Mgr. Alžbeta Malíková
Ján Berger sa narodil v roku 1944 v meste Třinec v Českej republike. Vysokoškolské štúdium zahájil na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave pod vedením prof. L. Čemického a J. Mudrocha. Práve profesor Ján Mudroch u neho rozvíjal cit pre farbu, ktorá sa stala východiskom v Bergerovej tvorbe. V roku 1968 začal pôsobiť ako pedagóg na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a neskôr sa stal pedagógom VŠVU, kde viedol Ateliér maľby. Mal niekoľko samostatných výstav a zúčastnil sa mnohých kolektívnych výstav. Okrem výstav prezentácií v rámci Slovenska sa jeho diela objavili aj v Londýne, New Yorku, Mexiku, Padove a i. Diela autora sú súčasťou zbierkového fondu mnohých slovenských galérií a možno ich nájsť aj v zahraničných zbierkach ako napríklad v zbierke Európskeho parlamentu v Bruseli a v Múzeu krásnych umení v Rio de Janeiro. V súčasnosti žije a tvorí v Bratislave.
Stal sa spontánnym výtvarníkom vyjadrujúcim sa v tradičnej polohe klasického maliarskeho média. Na prvý pohľad sa môže zdať, že ním zvolená cesta sa pohybuje v tradicionalistických polohách. Avšak jeho umelecký program je oveľa zložitejší. „Témami Jána Bergera nie sú veľkolepé udalosti, skôr príbehy a zážitky, či detaily z každodenného života a rekcie na vnútorné pohnútky.“ (Jančár, 2000) Tieto intenzívne zažité a odpozorované nuansy bežného života vzájomne prepája a vrství. Vznikajú tak príbehy, v ktorých sa človek môže pohybovať ako v inej dimenzii. Prostredníctvom farby, spontánnym ba niekedy až expresívnym rukopisom, zvýrazňuje pocity z prežitého. Bergerova tvorba je dokladom toho, že maliarstvo ako disciplína má v súčasnom umení svoje pevné miesto a naďalej sprostredkúva divákovi intenzívny zážitok z videného.
Dielo Okno I. z roku 1986 je ukážkou toho, akú dôležitú rolu má farba v Bergerovej tvorbe. Expresívny rukopis diela inklinuje na prvý pohľad priam k abstrakcii, no pri bližšom skúmaní zistíme, že ide o zachytenie pohľadu z interiéru smerom do krajiny. Dominantou je pastózne zdôraznený okenný rám, ktorý sústreďuje našu pozornosť na krajinný výsek. Interiér tak pôsobí ako nepodstatný fragment výjavu. V ňom je však skryté oveľa viac. V tmou zahalenenej miestnosti sa vynára jedálenský stôl s taniermi a stoličkou, na ktorej sedí postava. Môžeme polemizovať, či sa jedná o postavu dieťaťa alebo dospelého. Za ňou je naznačená stojaca figúra. Postava je zachytená en face a splýva s bližšie neidentifikovateľným pozadím. Môže nám pripomínať dielo Výkrik (1893) od expresionistického maliara Edvarda Muncha. Prítomná citácia nie je ojedinelou v Bergerovej tvorbe. „Tento motív rozvíja vo svojej tvorbe viackrát, a to pri obrazoch Velázquez a jeho infantky (1972), Jazdec a infantka (1972), a v rámci letmého návratu do tejto atmosféry aj v roku 1993 v obraze Návrat infantky. Pri týchto interpretáciách bola evidentná divadelná príbehovosť, ktorá súvisí možno aj s autorovým pôvodným záujmom venovať sa scénografii.“ (Jančár, 2000) Okrem citácie je postava aj motívom osamelosti. Avšak nezastupuje pocit samoty ako takej, ale skôr zachytáva „meditáciu v samote.“ (Jančár, 2000) Za postavou v úzadí sa nachádza ďalšie okno s pohľadom na koruny stromov vanúcich vo vetre. V kontraste je farbami hýriaci pohľad, priezor do krajiny. V nej sú jednotlivé prvky geometricky usporiadané a vnášajú do obrazu určitý rytmus. Do krajiny, ktorá aj napriek ohraničeniu okenným rámom je súčasťou nášho vnútorného sveta. Berger sa v tomto diele s nami hrá a kladie pred nás rôzne šifry, ako už spomínané siluety postáv. Ako vnímame obraz necháva len na nás.
Dielo Okno I. v zbierkach Krajskej galérie v Prešove je pravdepodobne súčasťou série. Druhé dielo môžeme nájsť v zbierkach Galérie mesta Bratislavy.
