Názov výstavy: Svet à la Daniel Meluzin
Miesto konania: Krajská galéria v Prešove, Hlavná 51
Trvanie: 22.10.2020 – 14. 02. 2021
Kurátor: PhDr. Miro Procházka
Sú výtvarníci, s ktorými chodím na poldeci. S ďalšími na pivo. Alebo na obidvoje. S inými na dve deci. Keď ideme niekam s Danom Meluzínom, po bedlivom rozmýšľaní sa nádejne opýta: „A nedáme si dáky zákusok?“
Zveril sa mi, že maliarsky program mal jasný už ako štrnásťročný. Obdivoval impresionizmus a pop-art. Nepochybne išlo o vymedzenie sa voči silnej osobnosti otca Igora Petra Meluzina (1947-2019), čelného to predstaviteľa neoficiálnej alternatívnej scény za čias reálneho socializmu, ktorý sa pohyboval v rozmedzí od performancií, akčného umenia a fotografie po nové médiá a video s ironickým spoločensko-kritickým podtextom. Na strane druhej ho aj ovplyvnil. Námetovo. Peter sa totiž pohrával s gýčom, s motívom ženy ako neustálym žriedlom rozjímania, takisto bol u nás zakladateľom site-specific inštalácií v negalerijnom prostredí prírody, kde mu išlo o prepojenie s ňou, úniku pred danosťami doby, ako aj o sledovanie zázraku štyroch ročných období.
A Dan?
Poživačnícky a pôžitkársky dráždi zmysly. Priam reklamne núka na ľanových či jutových plátnach iluzionistické ovocie, šľahačku, kvety, ženské pery a rúže. Ako vraví, chce zachytiť všetky tie vône obostierajúce záhony, cukrárne a toaletné stolíky. Jeho oleje a akryly nenavodzujú len pocit priestorovosti v ploche, ale prekvapivými zrakovými klamami a optickými účinmi docieľujú ďalšie zmyslové vnemy. Rovnako brilantnú maliarsku techniku ukazuje v zátišiach stvárnených rukopisom starých holandských majstrov. Kompozície sa vyznačujú farebným bohatstvom čerstvého ovocia a kvetín alebo rafinovanými odbleskami svetla na pohároch, fľašiach a politúre nábytku. Presvedčivý dojem skutočnosti zavše vyvoláva prečnievajúca hojnosť zberu či odkotúľaný jednotlivý plod. Zriedkavosťou nebývajú ani nezvyčajné zorné uhly, napríklad pohľad na kyticu zhora. Impresionisticky zachytáva zákutia záhrad alebo podoby krajiny za úsvitu či súmraku. A kmene stromov v hustom lese sa mu občas zlejú do čiarového kódu.
Bratislavčan Daniel Meluzin (1974) študoval v rokoch 1992 – 1999 na Vysokej škole výtvarných umení v otvorenom ateliéri prof. Ruda Sikoru. Žije v rodnom meste, kde sa venuje maľbe a tenisu. Má za sebou viacero samostatných výstav, okrem iného v Slovenskej národnej galérii alebo v Danubiane. Svoje diela v rámci výberu zo slovenského umenia predstavil v parížskom Cité Internationale des Arts. a v Galérii Uffizi vo Florencii či Buttler Gallery v Pensylvánii.
Jeho tvorba znamená návrat k tradičným hodnotám závesného obrazu. Je pripomienkou potešenia a peknoty ako protiváhy záplavy hnusu, ktorý sa na nás v tejto dobe temna a novovekej inkvizície valí zo všetkých strán.
PhDr. Miro Procházka
