V každom zbierkovom fonde inštitúcií, ako sú galérie alebo múzeá, sa nachádzajú aj historické artefakty alebo umelecké diela, ktoré ešte len čakajú na presnejšie objasnenie proveniencie svojho vzniku, datovania alebo na určenie autorstva. Ide niekedy o zdĺhavý bádateľský proces, ktorý môže skončiť aj s nejasným výsledkom, no to nebráni tomu, aby tieto zbierkové predmety po procese dokumentácie a prípadného konzervátorského alebo reštaurátorského ošetrenia nemohli spĺňať poslanie výstavného exponátu.
Aj v zbierkach Krajskej galérie v Prešove nachádzame viaceré výtvarné diela, u ktorých sú nám síce jeho autori známi, ale o ich životných osudoch vieme doteraz veľmi málo. K takýmto autorom napr. patrí i výtvarníčka Dalma Kakuszová (*28.01.1918), ktorá sa v roku 1943 usídlila v Budapešti. Štúdiu maľby sa venovala na budapeštianskej Akadémii výtvarných umení a následne aj vo Florencii a Ríme. Zo zachovaných a nám doteraz známych výtvarných diel je evidentné, že vynikala v realistickej figurálnej maľbe, základy ktorej získala práve na budapeštianskej akadémii pod vedením prof. Bartolomeja Karlovského.
Od vzniku autorkinho diela „Ženský akt s tigrou kožou“ uplynulo už 80 rokov. Tento fakt, ako i to, že dielo bolo plánované predstaviť v rámci výstavy verejnosti v čo najlepšej technickej a výtvarnej kondícii, ovplyvnilo rozhodnutie pristúpiť k jeho podrobnejšej „revízii“ a zadefinovaniu nevyhnutných úprav. Počiatočný farebný tón olejovej maľby na plátne naznačoval hrubú vrstvu lakových náterov, ktoré narúšali pôvodnú kvalitu diela. Sondážny prieskum následne potvrdil niekoľkonásobné lakovanie maľby lakom neznámeho pôvodu a jeho preniknutie v pomerne hrubej vrstve do povrchu a štruktúry diela. Lak zároveň zafixoval aj špinu a iné malé nečistoty na maľbe. Snímanie vrstiev laku bolo prevedené chemickou cestou pomocou syntetických rozpúšťadiel a mechanickým spôsobom pomocou tvrdých štetcov a skalpelom. Nežiadúce nečistoty a špina boli odstránené mydlovým roztokom a po zaschnutí neutralizované terpentínom. V záverečnej fáze bola ochrana povrchu maľby zabezpečená nanesením vrstvy voskovo-damarového laku. Po tomto ošetrení môžeme s radosťou konštatovať, že dielo získalo opäť svoju pôvodnú krásu a podobu, akú malo v čase, keď sa naň naposledy pozerala jeho dvadsaťročná autorka.
„Kakuszovej akt je vzdialenou ozvenou alegorického a mytologického akademizmu 19. storočia, v ktorej sa už ozýva novoveký fenomén masovej kultúry – komerčnej fotografie, plagátu, ilustrácie (časopisy, kalendáre, pohľadnice) a filmu (filmové časopisy a plagáty). Nepretržitá prítomnosť novodobej masovej vizuálnej kultúry mala (a ako nás učia dejiny súčasnosti – i dnes má) obrovský dopad na estetiku neoakademických diel. Zobrazená žena nie je ani alegóriou Jari, ani personifikáciou Mladosti, nie je ani Múzou, Venušou, Psyché či Gráciou, ani Odaliskou či Otrokyňou z orientálneho trhu, nie je však ani konkrétnou osobou – je dokonale anonymná.“ (J. Ridilla, 2015)
Text: A. Liščinský
Foto: G. Kutajová
Dalma Kakuszová: „Ženský akt s tigrou kožou”, olej, plátno, 1938, 100 x 140 cm, D-588.
