1959, linorez, 19 x 52 cm, vľavo dole Orest Dubay 1959 30/50, G 70
Foto: Stanislav Veselovský
Zbierkový fond ŠG v Prešove
Orest Dubay sa narodil 15. augusta 1919 v dnes už zaniknutej obci Veľká Poľana na východnom Slovensku. Gymnaziálne štúdiá absolvoval v Prešove a dokončil ich v Mukačeve (1939). Orest Dubay už v mladom veku rád kreslil. Vzorom mu nepochybne bol aj jeho starší brat Michal, ktorý svojou činnosťou prispel k rozvoju kultúry v prostredí Šariša a venoval sa aj maliarskej tvorbe (v roku 1941 Orest vystavoval s bratom Michalom a ďalšími umelcami).
Do výtvarného života Orest Dubay vstúpil v 40-tych rokoch 20. storočia po absolvovaní Oddelenia kreslenia a maľovania Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave (1939 – 1943). Štúdium absolvoval pod vedením prof. Jána Mudrocha, Martina Benku a Maximiliána Schurmanna. Práve štúdium pod vedením Jána Mudrocha na istý čas poznačilo rukopis mladého Oresta (1943 – 1945). Prejavilo sa to v atmosfére „olejov a voskových kresieb a tempier z tohto obdobia.“ (Abelovský, Bajcúrová, 1996, s. 571) Po ukončení štúdia sa usadil v Bratislave, kde spolu so spolužiakom Ervínom Semianom, maliarom „túžob po láske a lyrickej úprimnosti“, tvoril v ateliéri. (Kasaj Poláčková, 2020) V rokoch 1945 – 48 vytvoril Dubay množstvo grafických prác. Kolekcia grafík, ktorú predstavil na výstave v roku 1948 zaujala i popredného predstaviteľa grafickej tvorby na Slovensku Kolomana Sokola natoľko, že si Dubaya vybral za svojho asistenta. Orestova úspešná dráha neostala iba na poli voľnej výtvarnej tvorby, ale pretavila sa aj do pedagogickej činnosti. V roku 1949 sa stal pedagógom na Univerzite Komenského v Bratislave, v roku 1967 profesorom a v rokoch 1968 – 1971 sa stal rektorom Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Získal niekoľko domácich aj zahraničných ocenení a vymenovali ho aj za čestného člena L´Accademia delle Arti del Disegno vo Florencii (1964) a za čestného člena Accademia Internazionale Tomasso Campanella v Ríme (1972). V roku 1977 získal titul národný umelec. Bol činný vo viacerých spolkoch ako napr. Spolok umelcov a priateľov grafiky, Skupina výtvarníkov 29. augusta, Klub grafikov a i. Zomrel 2. októbra 2005 v Bratislave.
„Autor patril ku generácii, ktorá po druhej svetovej vojne priniesla nový pohľad na umenie, nadväzujúce na modernu.“ (Böhmerová, Jančár, 2007, s. 332) Spolu s Vincentom Hložníkom sa Orest Dubay radí medzi najvýznamnejších grafikov povojnového umenia, priekopníka v oblasti modernej grafickej tvorby na Slovensku.
Za dielo mesiaca apríl sme si vybrali grafiku s názvom Kvitnúci strom z roku 1959 signovanú ako tridsiaty výtlačok z celkového nákladu 50 kusov. Jedná sa o techniku tlače z výšky – linorez, ktorá je charakteristická obmedzením počtu výtlačkov. Náklad sa pohybuje do 200 kusov najmä z dôvodu materiálového opotrebovania tlačovej formy – štočku. Čím menší je náklad, tým sa odtlačok stáva vzácnejším.
Orest Dubay v grafike zachytil korunu kvitnúceho stromu, pravdepodobne čerešne, ktorý kompozične umiestnil do tzv. zlatého rezu. Rozvetvená koruna kvitnúceho stromu sa rozpína v pretiahnutom formáte smerom do všetkých strán a tým zapĺňa väčšiu časť plochy výjavu. Orest upriamuje našu pozornosť práve na tento akt kvitnutia, zrodu niečoho nového. V pozadí je naznačená vlniaca sa príroda. V tomto prípade Orest nevyužil typický prvok grafiky založený na kontraste čiernej a bielej farby, ale na vyjadrenie myšlienky zrodu si zvolil farebné prevedenie v zemitom, hnedo-červenom tóne doplnenom o tyrkysovo-modrú oblohu. Námet stromu patrí k základným symbolom, ktoré sa využívali od počiatkov ľudstva. „Vo svojom základe sa chápe ako symbol ľudského zrodu a zároveň ako symbol včlenenia človeka vo vesmíre. Pre svoju regeneračnú schopnosť znamená nekonečnosť života a nesmrteľnosť.“ (Balek, 1997, s. 346) Orest Dubay tu prostredníctvom symbolu vyjadril podstatnú stránku ľudského života, zrod nového. Symbol nového života sa radí k častým námetom v tvorbe Oresta Dubaya. K preferovaným motívom v jeho tvorbe patria i tie, ktoré boli priamo inšpirované faunou (kone, vrany, lúčny hmyz), flórou (kvitnúce stromy, kytice kvetov), človekom (hlavy, torzá tiel) a ľudskými činnosťami (hry, stavby, mestá). Sústreďuje sa na ukladanie línií, optické striedanie čiar smerujúce k zážitku z vizuálnej hry lineárnych tvarov. Grafiku z druhej polovice 50-tych rokov môžeme zaradiť do obdobia Orestovej tvorby, kedy: „Zobrazuje symbiózu nedotknutej prírody a človeka v expresívnej skrate... Cielený primitivizmus v obrysoch, kompozičnej skladbe i perspektíve odkazuje k prazákladom bytia.“ (Kataniková, 2019, s. 56)
Technika: Linorez a linoryt sa vyznačuje absenciou detailov a práve to poskytuje Orestovi priestor ako najlepšie vyjadriť pocit, myšlienku. Technika linorezu, linorytu je grafickou technikou a patrí k tlači z výšky (drevorez, drevoryt, kameňoryt). Využíva korkové linoleum, ktoré je ľahšie opracovateľné a dá sa použiť ako lacnejšia náhrada za drevo. K rytiu sa využívajú žliabkové linorytecké rydlá profilu U alebo V. K rezaniu slúžia nože využívané už pri drevoreze. Linoryt a linorez je charakteristický výraznou kresbou. Línie kresby musia mať širšiu základňu, pretože je tam riziko odlomenia. Farba sa nanáša na nevyhĺbené miesta, vyvýšené nad ostatnú hmotu formy, a následne sa otláča na papier. (Krejča, 1992, s. 48)
Mgr. Alžbeta Malíková
