Milan Laluha: Za dedinou, 1964
olej, plátno, 122 x 93,5 cm, vpravo dole: M. Laluha 64 O 704
Foto: Stanislav Veselovsky
Zbierkový fond ŠG v Prešove
Milan Laluha, výrazná osobnosť slovenskej výtvarnej scény, sa svojou tvorbou nespochybniteľne zapísal do dejín slovenského výtvarného umenia. Narodil sa 11. novembra 1930 v Tekovských Lužanoch. Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave pod vedením prof. Ľ. Fullu, E. Zmetáka, B. Hoffstädtera a D. Millyho. Už v počiatkoch svojej tvorby sa zameral na základné a nemenné prvky, jasne vyhranené a čisté vo svojom prevedení. Tie programovo využíval vo svojej celoživotnej tvorbe. Tvorba a život M. Laluhu je spojená so skupinou Mikuláša Galandu založenou v roku 1957 (M. Laluha bol spoluzakladateľom skupiny). Skupina nadviazala na tradíciu moderny medzivojnového obdobia a vyzdvihovala slovenské umenie vo svojej čistote. Z výrazných osobností, ktoré pôsobili v skupine spomenieme niekoľkých z nich: A. Bačík, V. Kompánek, R. Krivoš, M. Paštéka. Aj napriek nepriaznivým podmienkam a zákazu vystavovať v období socializmu, sa Milan Laluha nevzdal umeleckej a výstavnej činnosti a počas života vytvoril desiatky prác založených na pretvorení motívu života slovenskej dediny do dynamických, štylizovaných kompozícií v jemu vlastnej farebnosti. Diela Milana Laluhu, ako autora rôznych variácií a nálad slovenského kraja, sú prítomné v mnohých zbierkotvorných inštitúciách. Milan Laluha zomrel v roku 2013 v Bratislave.
Dielo Za dedinou z roku 1964 sa radí medzi ukážkové diela tvorby M. Laluhu. Koncentruje sa v ňom vyhranený rukopis autora zameraný na presné tvary a prelínanie obmedzeného počtu farieb – červenej, modrej, žltej, zelenej a dvoch ne-farieb, ktoré predstavujú svetlo a tieň – čierna a biela. Laluha nemaľuje realistickú krajinu, ale spôsobom štylizácie kreuje vlastnú lyrickú krajinu v duchu znakovej štylizácie. Krajinu zbavuje jej nadbytočných segmentov a okresáva ju na jej podstatné črty ako sú vlniace sa kopce v pozadí, bohaté koruny stromov, siluety domov a postavy kráčajúce smerom do malebnej dediny. Laluhov inšpiračný zdroj možno hľadať v prostredí Mičinej, kde hľadal svoj celoživotný program. Laluha si tak vytvoril ojedinelý umelecký výraz založený na pretváraní slovenskej dediny a motívu ľudí v nej do moderného spôsobu prevedenia. Vďaka skratkovitosti, čistým a jednoduchým líniám dokázal zachytiť podstatu krás slovenského kraja. „Maľba sa u neho
vytvára podľa vzorca, slovami I. Mojžišovej podľa formuly, ktorá je všeobecne platná, hovorí o prapodstate vecí a o elementárnosti prvkov, z ktorých sa skladá život i dielo... Nespočetné varianty kompozícií prináša maliar ako výsledok svojej neutíchajúcej túžby po návrate do jednoduchého a nevinného sveta detstva.“ (Kiss-Szemán. 2012, s.177) Vďaka redukovaní tvarov dokázal vytvoriť množstvo krajín a portrétov, ktoré môžeme počítať v desiatkach. Ako sám hovoril jeho nápady, by stačili aj na „tri životy.“
Mgr. Alžbeta Malíková
