Výstavy a výstavné aktivity slovenských i svetových výtvarných umelcov, ktoré sa k nám ako recipientom dostávajú najrýchlejšie prostredníctvom audiovizuálnych médií, sú dokladom toho, kam je možné posúvať hranice ľudskej fantázie a tvorivosti. Pre príklady tohto tvrdenia nemusíme chodiť ďaleko, stačí si pozrieť archív alebo ponuku aktuálnych výstav Krajskej galérie v Prešove, ktorá ročne pripraví minimálne dve desiatky tematicky rozdielnych prezentácií, vhodných pre všetky vekové kategórie svojich návštevníkov.
Ilustrovať si to môžeme i na najnovšom výstavnom projekte prešovskej výtvarníčky, známej svojou širokospektrálnou a roky kontinuálne sa vyvíjajúcou výtvarnou tvorbou. Edita Vološčuková dala svojmu súčasnému výstavnému projektu pomenovanie Laboratórium. Koncepcia výstavy i výber prezentovaných diel odzrkadľuje jej nepretržitý záujem a reflexiu na dianie v súčasnom globálnom svete, na jeho aktuálne smerovanie, ale aj dôsledky, ktoré toto „moderné“ dianie prináša. Prehľadne a tematicky usporiadané jednotlivé kolekcie diel, doplnené aj textovými komentármi autorky či kurátora, poskytujú divákovi zrozumiteľnú informáciu pre pochopenie celého kontextu výstavy. Vysvetlenie podáva sama autorka:
„Moje laboratórium vznikalo postupne, vlastne celý život. Riešim ním aj súkromnú dilemu medzi prioritami vo vzťahu k výtvarnému umeniu a prírodným vedám. Som rada, že žijem v dobe, keď sa vo výtvarnom umení otvorili úplne iné cesty. Nielen v uvažovaní o skúmanom probléme, ale aj vo využití iných ako klasických výtvarných vyjadrovacích prostriedkov, ktoré doniesla doba pre/post-moderny – objekt, inštalácia, inovované ready-made, ale aj recyclingart, junkart, landart. Ale hlavne konceptuálne umenie ako filozofické východisko tvorby. Umožňuje vyjadrovať sa rôznymi spôsobmi – neočakáva realistický prepis, odraz (či obraz) skutočnosti, ale záznam priebehu uvažovania o probléme, niekde konkrétne, niekde lem v náznaku, či odkaze. Dovoľuje (vlastne očakáva) spoluúčasť diváka-jeho úloha je podstatná. Dnešné umenie nie je „umením oka, ale umením mysle. V svojom LABORATÓRIU pozorujem prírodu, od detstva. Fascinuje ma všetko čo klíči, rodí sa, rastie, kvitne, nesie plody, ale aj hynie, zaniká, mení sa na pôdu. Pozorujem (nielen) vizuálne paralely podobnosti života rastlín a živočíchov. Mám svojich favoritov medzi rastlinami aj medzi živočíchmi (zaradila som ich do genealógie tých, ktorí sa premenili na pôdu). Som šťastná uprostred zelene. Obdivujem všetky spoločenstvá, ktoré dokážu žiť harmónii – symbiózy rastlín, pavúky, včely, mravce, potkany, vtáky, ich dokonale fungujúce komunity. Mrazí ma z agresívnych zásahov človeka – necitlivosť, neoprávnená nadradenosť.“
Empatia, srdečnosť, citlivosť, invencia i intuícia, tvorivosť, predstavivosť, fascinácia objavovaním a spoznávaním, vďačnosť i pokora... je to skromný výpočet charakteristických čŕt a vlastností pozorovaných u Edity Vološčukovej, ktoré sa logicky premietajú i do jej umeleckej tvorby ako krásny ľudský a ženský element. Jej tvorba vždy v sebe niesla a nesie isté posolstvo, myšlienku i apel. Či už sa to týkalo prírody – ekológie, ľudského bytia, medziľudských vzťahov, vzťahov medzi pánmi tvorstva – človekom a prírodou. Laboratórium Edity Vološčukovej sa čoskoro stane minulosťou (v prenesenom význame). Veríme, že pocity a dojmy návštevníkov z výstavy však ostanú, že budú rezonovať v ich spomienkach čo najdlhšie.
Výstavný projekt Laboratórium, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, potrvá do nedele 31.10.2021.
Text: Mgr. A. Derfiňáková
Foto: Mgr. J. Németh
