Teodor Jozef Mousson: Na trhu, 1920 – 1940
olej, plátno, 40 x 50,3 cm, O 583, v ľavo dole: MOUSSON
Foto: Miloš Kolčák
Zbierkový fond ŠG v Prešove
Teodor Jozef Mousson sa narodil 15. decembra 1887 v Maďarsku, v dedine Hőgyész (Tolnianska župa). Na východne Slovensko prišiel v čase priaznivej výtvarnej atmosféry košického okruhu, no napriek bohatosti umeleckého života v Košiciach sa usadil v Michalovciach (1911), v meste, ktoré nebolo poznačené „výraznejšou umelecko-historickou tradíciou (VSG, 1978)“. Výtvarný prejav obdobia prvej polovice 20. storočia na Slovensku bol do značnej miery poznačený snahou vytvoriť národný sloh, ktorý by odrážal osobitosť slovenského ľudu. Folkloristické bohatstvo spojené s etnografickou akcentáciou tvorili základný pilier pre tzv. národný sloh. Moussona v danom období očarilo bohatstvom folklóru, a aj napriek jeho neslovenskému pôvodu sa intenzívne zaoberal zvláštnosťami slovenskej krajiny a jej ľudu. „Mousson ako prvý maliar vôbec, vytvoril v pravom slova zmysle zemplínsku monografiu – zaznamenal štetcom všetko to, čo Zemplín charakterizovalo, jeho geografickú osobitosť, ale predovšetkým však farebnú krásu a nápaditosť jeho krojov. (VSG, 1978)“
Tvorba Teodora Moussona prešla, ako to už býva, viacerými fázami. Od akademického realizmu k dielam plenérového charakteru. Diela z tohto obdobia sú syntézou dobového krajinárstva, ktoré v sebe skĺbilo impresiu a romantickú reminiscenciu. Po príchode do Michaloviec, Mousson rozvíja svoj maliarsky talent a vyjadruje atmosféru prostredia, v ktorom žije. Stále je však verný emotívnym zachyteniam prírody, ktorým sa začal venovať v plenérovom období (Nagybán, 1911). Po roku 1918 sa Teodor Mousson, po ťažkom období ktoré zasiahlo do jeho osobného života, začína venovať dedinskému žánru a gro svojej umeleckej tvorby smeruje k zachyteniu atmosféry dedinských trhov a jarmokov. Dielo zo zbierok Krajskej galérie v Prešove pod názvom Na trhu (1920 – 1940) je jedným z príkladov bohatej kolekcie tejto jarmočnej tematiky, ktorá je neodmysliteľnou súčasťou autorovho výtvarného diela. Ako sám povedal: „Stále a stále som sa musel vracať k tomu pestrému a hlučnému hurhaju, ktorý neustále priťahuje môj zrak a stal sa mojou večnou a nevyčerpateľnou témou. Dlho som sledoval tento zaujímavý pohyb ľudí, ale kým som bol v škole nemal som dostatok času spoznať jeho zákonitosti do detailov. Škola bola dopoludnia a keď sa skončila trhovníci už odchádzali. Hovoril som si, že keď budem slobodný, budem na trhu už od skorého rána, pretože budem môcť vytvoriť dostatok skíc v rozličných svetelných podmienkach, naštudovať rozličné typy Zemplínčanov, ale aj trhovníkov zďaleka, ktorí prišli do Michaloviec pred odpustmi. (Sekela, 2011, s. 37)“ Dielo Na trhu zachytáva jedinečný a autentický moment, okamih jedného letného jarmočného dňa plného slnka, farieb, vôní a vravy. Kompozícia je bohatá na počet postáv, ktoré v priestore pôsobia prirodzene, nenútene, priam malebne. Majú svoj vlastný priestor. Objavujú sa tam ženské postavy v zemplínskych krojoch a muži odetí do jednoduchých šiat. Pozornosť postáv je sústredená na ponúkaný tovar, ktorý si so záujmom prezerajú. Mousson sa v tomto diele sústreďuje práve na samotných kupujúcich, na akt nákupu, nie na jednotlivca o čom svedčí aj netradičné situovanie postáv chrbtom k divákovi. Zaujíma ho spoločensko-sociálna prchavosť udalosti. K dôležitej zložke obrazu patrí aj jeho pestrá farebnosť. Maliar zámerne hľadal pestrofarebné momenty Zemplína, ktoré variuje v ľudovo orientovaných námetoch. „Umelec nemal rád smútok. Podľa jeho vyjadrenia život je radosť a smiech. „Najlepšie to ukazujem na obrazoch“, uviedol umelec. Zároveň však vyjadril isté obavy: „Len ľutujem..., že tá farebnosť zaniká a nahradzujú ju široké konfekčné nohavice a jednotvárne látky a sukne a blúzy. Hynú mi motívy... (Sekela, 2011, s. 24)“
Mgr. Alžbeta Malíková
