Keď v roku 1919 Max Kurth vo svojom prešovskom ateliéri signoval veľkorozmerný obraz Posledná večera, bol už zrelým päťdesiatnikom. Na konte mal desiatky namaľovaných diel, stovky kresieb a štúdií, viacero zrealizovaných výstav i študijných ciest po Európe a postupne si získaval čoraz väčšiu klientelu aj z radov prešovskej verejnosti.
Dodnes sa v mnohých domácnostiach, najmä nášho regiónu, ale i v zbierkach slovenských a zahraničných zberateľov umenia, nachádzajú jeho diela na pomyselných „prvých priečkach“. Či sa počas svojho života Max Kurth zaujímal o osud svojich diel, ktoré vyhotovil na objednávku sa dnes už nedozvieme. V prípade obrazu Posledná večera však môžeme s istotou potvrdiť, že sa stal vysoko cenenou súčasťou prešovskej rodiny na takmer 100 rokov a v roku 2015, aj vďaka náhode, významnou akvizíciou Krajskej galérie (KG) v Prešove.
V tomto období už prešovská KG vlastnila viacero olejových štúdií s biblickým námetom Poslednej večere, ktoré Max Kurth signoval a datoval rokom 1911. Tieto zachované štúdie (pravdepodobne jedny z mnohých) sú identické s finálnou maľbou a tiež jasným dôkazom, že na definitívne zachytenie výjavu sa autor precízne a dlhodobo pripravoval, pričom sa zameriaval najmä na štúdium výrazu a rozmiestnenie jednotlivých postáv v rámci kompozície výsledného diela.
Olejomaľba Posledná večera bola po nadobudnutí do zbierkového fondu galérie odovzdaná do rúk reštaurátora, keďže dielo vykazovalo síce minimálne, ale viditeľné znaky poškodenia. Pri podrobnejšom prezretí celého obrazu bolo zistené, že povrch maľby je znečistený špinou, znehodnotený zožltnutým lakom a v mieste prepojenia postáv sv. Jána apoštola a Ježiša Krista, došlo k opadaniu a uvoľneniu polychrómie (rúcho), spôsobené pravdepodobne nárazom s posunom na zadnú časť (rub) plátna. Po vybratí plátna z rámu bolo nutné uvoľnenú polychrómiu stabilizovať aplikáciou disperzného lepidla pomocou injektáže. Po odstránení starého zožltnutého laku syntetickými rozpúšťadlami a mydlovou vodou sa chýbajúce časti polychrómie vytmelili kriedovým tmelom. Farebná retuš temperovými farbami zjednotila a odstránila rušivé miesta, ktoré degradovali mystickú atmosféru Poslednej večere. Na záver bol aplikovaný voskovo-damarový lakový náter, ktorý zabezpečí ochranu a na dlhé roky zvýrazní vzácnosť momentu, zachyteného v tomto diele.
Poohliadnutie sa za dielom Posledná večera vnímame ako symbolické pripomenutie si 60. výročia úmrtia výraznej osobnosti prešovského výtvarného života Maxa Kurtha († 16. 4. 1962), ktorý si za svoj nový domov, pracovné zázemie i miesto posledného odpočinku vybral Atény nad Torysou (ďaleko od malebnej Kayny, Sasko-Anhaltsko), ale i jeho rozsiahlej výtvarnej tvorby, ktorá v zbierkach slovenských galérií, múzeí i súkromných majetkoch patrí medzi tie najcennejšie.
Text: A. Liščinský
Foto: G. Kutajová
