Jozef Haščák: Vrátka
Pravidelnými príspevkami uverejňovanými na stránkach Večerníka sa usilujeme verejnosti bližšie sprostredkovať hlavné aktivity Krajskej galérie v Prešove, či už ide o odbornú činnosť, spoločenské podujatia, ale aj edukatívne programy, ktoré pripravujú jej odborní zamestnanci počas celého kalendárneho roka pre všetky vekové kategórie.
Do okruhu periodicky sa objavujúcich článkov patrí aj cyklus Dielo mesiaca, ktorým postupne predstavujeme jednotlivých výtvarných umelcov a ich diela tvoriace súčasť zbierkového fondu galérie. Pozitívom pre recipientov je, že mediálne propagované dielo, nájdu súčasne i pri osobnej návšteve v priestoroch galérie.
Výber konkrétneho autora a jedného z jeho diel je častokrát podmienený aj rôznymi výročiami viažucimi sa k samotným výtvarníkom. Príkladom sú aj nasledujúce riadky, v ktorých si symbolicky pripomíname výročie úmrtia výnimočného výtvarníka a pedagóga akad. mal. Jozefa Haščáka. Opustil nás nečakane, 2. februára 2012 vo veku 64 rokov.
Dielo „Vrátka“ bolo zaradené do kolekcie grafík na individuálnej výstave autora v priestoroch GVU – KG v Prešove v roku 1979. Pri tejto príležitosti bol vydaný aj sprievodný katalóg Ľudové motívy v tvorbe J. Haščáka (grafika), v ktorom nachádzame jedinečnú výpoveď výtvarníka na margo vlastnej tvorby. Kto výstižnejšie, ako umelec sám, vie zhodnotiť zámery, podnety a inšpirácie, ktoré ho vedú k výsledným dielam?
„...díval som sa na obraz a nedala mi pokoj myšlienka – v čom to je, že tento obraz čosi vyžaruje, vytvára si svoje fluidum a iný nie. Odhliadnuc od námetu, každé dobré dielo toto špecifikum má, je to atribút jeho kvality. Ale čo to je? Výrazne som to pociťoval pri plastikách, maľbách na skle, či ľudových rytinách.
Z náhodného poznávania vznikol program, ktorý som cieľavedome napĺňal. Chcel som porozumieť reči ľudového drevorezu a preto som sa učil jeho abecedu. Mnohí v tomto videli akýsi záujem o folklór, ale pre mňa to bol nástroj, ako vyťažiť tú „esenciu“, ktorá dobré robí dobrým. Ľudové umenie mi bolo najčitateľnejšie a preto som ho použil. Prebral som mnohé postupy a riešenia, ktoré mi dopomohli vytvoriť vlastné. Často som sa odchýlil od pôvodného zámeru, ale proces hľadania (zákonite i nachádzania) ma vzrušoval natoľko, že som ho nadraďoval nad hodnotu konečného výsledku. Niet postupov, ktoré možno použiť univerzálne, ale získaný myšlienkový pochod, pri tvorbe, v pevne stanovenom programe vytvára predpoklady pre hľadanie hľadaného. J. H.“
Farebný drevoryt Vrátka je jedným zo súboru grafík s ľudovou tematikou od Jozefa Haščáka, ktoré galéria získala dedikáciou od autora v roku 1982. Totožné grafiky, v inej farebnej kombinácii, nájdeme v zbierkach VSG v Košiciach a SNG v Bratislave.
Od života dostal veľký talent, ktorý mu v jeho začiatkoch, či už vďaka šťastiu alebo osudu, pomáhali formovať umelci zvučných mien ako Ľudovít Feld alebo Alexander Eckerdt. Vyzbrojený získanými základmi v maľbe a grafike, rozhodol sa pokračovať v štúdiu na VŠVU v Bratislave na oddelení voľnej grafiky a knižnej ilustrácie u prof. Vincenta Hložníka, ktorú úspešne absolvoval v roku 1972. Vedomosti získané na akademickej pôde, si systematicky a vytrvale rozvíjal aj v praxi nielen v maľbe, grafike a kresbe, ale i v ilustrácii, divadelnej scénografii a výtvarnej tvorbe pre architektúru. Svoj život spojil s rodnými Košicami, ale impulzy k nadobúdaniu skúseností a nových inšpirácií nachádzal nielen v prostredí domova, ale aj na pravidelných kolektívnych výstavách na Slovensku i v zahraničí. Individuálne prehliadky jeho výtvarnej tvorby, predstavovali výber najaktuálnejších diel, v ktorých rezonoval výrazný kresliarsky prístup a výrazná figurácia v rôznorodých témach. Jeho tvorba bola ocenená o. i. Cenou Martina Benku (1987) a čestným uznaním na VII. medzinárodnom bienále drevorezu v Banskej Bystrici (1987). Výtvarná tvorba J. Haščáka sa pred desiatimi rokmi síce uzavrela, ale jeho diela ostávajú naďalej prítomné v zbierkach Východoslovenskej galérie v Košiciach, Štátnej galérie v Banskej Bystrici, Považskej galérie umenia v Žiline, Krajskej galérie v Prešove, Slovenskej národnej galérie v Bratislave, Národnej galérie v Prahe (ČR) a iných.
Text: Mgr. A. Derfiňáková
Foto: Stanislav Veselovský
