František Patočka: Oddanosť
1976, bronz, v. 41 cm, P 67, neznačené
Môžete obísť celý svet, objavovať nové miesta, kde sa cítite doma, obklopovať sa inou kultúrou a spoznávať neobyčajných ľudí, ale k spomienkam na miesto či krajinu kde ste sa narodili, kde ste zanechali rodinu a istý úsek svojho života sa budete navracať vždy.
Návraty v rôznych obmenách, frekvenciách a intenzite sa kontinuálne vinú aj osobným a profesionálnym životom jedného z najvýznamnejších osobností východoslovenského a slovenského umenia 20. storočia, akad. soch. Františka Patočku (* 20.06.1927). Rodený Sečovčan, ktorý svoj vzťah k výtvarnému umeniu a plastike objavil počas štúdia na Štátnom slovenskom gymnáziu v Michalovciach, to k splneniu vysnívaného cieľa nemal vôbec ľahké. „Chcel som študovať sochárstvo v Prahe. Hneď po maturite som sa na školu nedostal. Zapísal som sa teda na štúdium architektúry na České vysoké učení technické do Prahy. Architektúra bola snáď jediná vec, ktorú by som chcel robiť okrem sochárstva. S tým je spojené aj moje monumentálne videnie a cítenie. Mám rád keď sa niečo vybuduje, postaví sa nová budova, niečo sa vytvorí do priestoru. Architektonické tvary, guľa, pyramída, to sú tvary, ktoré sa nedajú zničiť. Už vtedy sa hovorilo o otvorení VŠVU v Bratislave, tak som teda do Prahy nešiel. Začal som študovať na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. A naozaj, už v priebehu jedného roka, bola VŠVU v Bratislave otvorená.“ (S. Alkaff, 2004)
Po krátkom pôsobení na pozícii výpomocného učiteľa v Kráľovskom Chlmci, dvoch semestroch naPgF UK v Bratislave, sa stáva poslucháčom druhého ročníka odboru figurálnej plastiky vedeného Jozefom Kostkom, ktorý pre mladého študenta, ale i rokmi skúseného sochára, ostáva celoživotným vzorom. Druhou, nemenej výraznou osobnosťou, ktorá formovala Patočkov cit pre monumentálnu plastiku bol Fraňo Štefunko. Po absolutóriu VŠVU sa vracia späť do rodného kraja. Napriek tomu, že sa po krátkom čase jeho novým domovom stáva Prešov, rodný Zemplín s jeho kultúrno-historickými hodnotami a tradíciami ostáva dominantnou témou Patočkovho sochárskeho diela ďalších 50 rokov.
Príkladom opakovaných návratov Františka Patočku k motívu ženy je subtílna bronzová plastika Oddanosť (tiež pod názvom Poézia) zo zbierkového fondu Krajskej galérie v Prešove. Je datovaná rokom 1976, ale v modelácii ľudskej postavy, v použití štylizácie ako i istých znakov, môžeme nájsť súvislosť či prepojenie so sochárskymi princípmi, ktoré mu boli blízke v období 50-tych rokov. „Na rozdiel od 50-tych rokov sa tentoraz uplatňuje omnoho expresívnejšia modelácia, a to nielen v zmysle povrchovej úpravy sochy, ale táto modelácia zasahuje aj samotné jadro plastiky. Plastika Oddanosť už predznamenáva ďalší stupeň expresívnej modelácie, kedy sa začína popierať hmotnosť sochy. V komornej realizácii tejto plastiky je možné vybadať istú príbuznosť k dielu Alberta Giacomettoho.“ (S. Alkaff, 2004). Plastika zaujme oko diváka najmä svojou jednoduchou, no o to pôsobivejšou siluetou, ktorú vyvoláva esovite prehnutá línia, zreteľnejšia najmä z profilu. Evokuje rad emócií ako stíšenie, zamyslenie či smútok, no na druhej strane prostredníctvom jemnej, no viditeľnej modelácie dlhých šiat splývajúcich s jej telom a podstavcom, zas poukazuje na istú mieru dramatickosti a dynamiky výjavu. Vertikála štíhlej ženskej postavy i rúk zopnutých na hrudi, mladistvý účes zo stiahnutých vlasov odkazuje skôr na dievča, aké nachádzame v rôznych obmenách napr. v plastikách Vďaka, Sediace dievča (60-te roky) prípadne v Patočkovej tvorbe z 50-tych rokov. Plastika je pozbavená detailov, výraz sa sústreďuje len do pozície tela, gesta rúk a sklonenej hlavy. Tvár ostáva bez expresie, kompaktnosť povrchu matérie narúšajú len náznaky situovania očí a nosa.
Komorné, 40 cm vysoké dielo, je symbiózou umeleckého grifu a výtvarného cítenia, racionálneho a symbolického vyjadrenia, zhmotňujúce tradíciu i modernu v jeden celok. Vo väčšej miere a sile sa táto charakteristika a znaky zjednotili v jej monumentálnej podobe z roku 1979, ktorú Patočka zrealizoval ako objednávku do verejného priestoru a ktorá dodnes krášli Átrium Strednej priemyselnej školy strojníckej v Prešove.
Dielom mesiaca chceme nadviazať na súbornú, reprezentatívnu výstavu akad. soch. Františka Patočku: Hľadanie výrazu, ktorú mala prešovská verejnosť možnosť navštíviť v priestoroch Krajskej galérie v Prešove (24.02.- 05.06.2022) a ešte raz si pripomenúť výročie narodenia, ale i odchodu akad. soch. Františka Patočku, ktorého neprehliadnuteľná sochárska tvorba sa stala trvalou súčasťou mnohých štátnych i súkromných zbierok, obytných domov, inštitúcií, parkov a záhrad.
Text: Mgr. A. Derfiňáková
Foto: G. Kutajová, Mgr. J. Németh
