Alexander Eckerdt: Modrá figúr, 1967, olej, plátno, 110 x 70 cm, O 446, v ľavo hore: Eckerdt 1967,Foto: Martin Skara, Zbierkový fond KG v Prešove
Alexander Eckerdt (1932 Košice – 1992 Košice) maliar, grafik a kresliar patrí k významným osobnostiam slovenskej výtvarnej scény druhej polovice 20. storočia. Eckerdt svojou tvorbou v slobodnom duchu a odvrátením sa od v tom časte nastavených radikálnych mantinelov sa zaradil k originálnym, talentovaným a svojráznym umelcom. Už po ukončení štúdia na VŠVU v Bratislave u Ladislava Čemického, Petra Matejku a Vincenta Hložníka sa vydal vlastnou cestou. „V pomerne krátkom čase (1958 – 1961) sa v maľbe zbavil rezíduií školy.“ (Markovič, A. Eckerdt – maľba, 1993) Alexander Eckerdt sa po štúdiách vrátil naspäť do Košíc, kde zostal tvoriť po zvyšok svojho života. „Z výtvarného hľadiska Alexander Eckerdt svojim videním výtvarného umenia, vnímanom v kontexte doby, temer dramatickým spôsobom prekračoval spoločenské a umelecké tabu kodifikované socialisticko-realistickou estetickou normou.“ (Markovič, Hra s mesiacom – maľba/kresba/grafika, 2017) Pomerne rýchlo si sformuloval svoj vlastný výtvarný jazyk, ktorý sa plynule nesie jeho tridsaťročnou tvorbou. „Eckerdtova túžba po výtvarnej slobode a politickými dogmami a estetickými normami neviazanom výtvarnom prejave bola azda určujúcim stimulom pre jeho nachádzanie dobovo relevantného a výtvarne krásneho obrazu.“ (Markovič, Hra s mesiacom – maľba/kresba/grafika, 2017)
V zbierkovom fonde Krajskej galérie v Prešove sa od Alexandra Eckerdta nachádza deväť diel zo 60-tych a 80-tych rokov (šesť grafík a tri maľby). Dielo mesiaca august Modrá figúra zo 60-tych rokov je príkladom typického výtvarného prejavu autora. Štylizovaný oblý tvar siluety postavy a odklon od reality môžeme nájsť aj v iných dielach ako je olejomaľba Hudba (1965) alebo litografia Hra s mesiacom (1965). Umelcov rukopis je výsledkom štylizácie formy a zjednodušenia videného do čistého, priam grafického, prevedenia podobne ako je to v iných dielach prítomných v zbierkovom fonde. Autor nekladie dôraz na detailné vykreslenie reality, minimalizuje záhyby postavy a sústredí sa na maliarsku zložku diela. Svojim štýlom maľby sa jasne vyhranil proti realistickým metódam socializmu, naturalizmu a detailu. Olejomaľba Modrá figúra zachytáva postavu v pomerne strnulom postoji. Autor geometricky vykresľuje vzpriamenú figúru využívajúc pritom maliarsku štruktúru v pomerne striedmom kolorite. Za mužskou postavou umiestnenou na monochromatickom pozadí je v pravom hornom rohu situovaný červený kruh, prapomínajúci mesiac, ktorý je charakteristickou zložkou Eckerdtových diel. Odborník na Eckerdtovu tvorbu Peter Markovič skonštatoval, že lunárne symboly sú častým prvkom umelcovej rannej tvorby a sám autor ich objasnil vo výtvarnom časopise z roku 1965 nasledovne: „z oblohy si vypožičiam slnko alebo mesiac, ako kedy...“ Dielo Modrá figúra patrí do obdobia najkvalitnejšej tvorby autora a je výsledkom jeho nazerania na svet bez dychtivej potreby zaznamenať všetko do posledného detailu a bez potreby prítomnosti perspektívy v obraze.
„Umelec Alexander Eckerdt bol nevšedným maliarom, jedinečným grafikom a výnimočným kresliarom. Umelcova tvorba predstavuje jeden z najvýznamnejších vkladov do košickej výtvarnej tradície... Okrem vnímanej mladíckej odvahy, vervy a túžby potvrdiť svoj talent Alexander Eckerdt svojou tvorbou nastavuje hodnotové relácie, dôležité vtedy v nemenšej miere i teraz.“ (Markovič, Hra s mesiacom – maľba/kresba/grafika, 2017)
Mgr. Alžbeta Malíková
