Ľudovít Hološka: Rozhovor v autobuse
1986, olej, plátno, 65 x 80 cm, O 882, neznačené
Foto: Miloš Kolčák
Zbierkový fond KG v Prešove
Ľudovít Hološka, Rozhovor v autobuse, 1986
Ľudovít Hološka patrí k umelcom, ktorí rozvíjajú svoj výtvarný program od polovice 60-tych rokov dvadsiateho storočia systematicky a nepretržite až dodnes. Autor sa narodil v roku 1943 na Záhorí v obci Jablonica. Študoval na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave (1958 – 1962) a následne na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave pod vedením prof. L. Čemického, prof. J. Mudrocha a prof. V. Hložníka (1962 – 1969). Hološkova chuť tvoriť a pokračovať v poznávaní s cieľom preniknúť pod povrch videného je prítomná v rámci jeho celého tvorivého obdobia. O tom svedčia aj jeho početné záznamy, štúdie a skice, ktoré pretavuje do finálneho diela. Na základe „skicovania“ dochádza k jedinečnému zobrazeniu videného, ktorým výtvarník ponúka divákovi pôdu pre zžitie sa s umeleckým dielom. „Ľudovít Hološka vstúpil na scénu slovenského výtvarného umenia ako pôvodný autor. A pôvodným autorom aj ostal. Neustále nám dokazuje to, čo mnohí nevedia a čo robí z každého umelca skutočnú osobnosť – byť sám sebou. I napriek tejto dobe plnej multiplikácií, replík a reprodukcií, doby konzumného a „sprostredkovaného“ sveta, ktorý dennodenne útočí na našu psychiku. (Podušel, 2002)“
Dielo mesiaca október je olejomaľba na plátne z roku 1986 pod názvom „Rozhovor v autobuse“. Inšpiráciou pre citlivé oko autora bola práve každodenná realita mnohých z nás a to bežná, pre mnohých nudná, cesta autobusom. Aj napriek všednosti daného okamihu Hološka dokázal zredukovať a oslobodiť námet od nepodstatnosti a priblížil sa k uvoľneniu tvarov. Minimalizuje komponenty námetu a posúva ho na úroveň, v ktorej necháva vyznieť jednotlivé vrstvy farby. Pracuje s farebnou modeláciou francúzskeho pointilizmu, ktorú pretavuje do vlastnej analýzy zažitého. Táto červeno-bielo-žltá konštrukcia farebných bodov modeluje monochrómne zachytenie cestujúcich a je znakom intelektuálnej a citovej vyváženosti autorovej mysle. Autor k zobrazeniu dynamických figurálnych kompozícii dospel až po analýze statického zachytenia krajiny v jeho predchádzajúcej tvorbe. Novú tematickú orientáciu vysvetľuje sám autor v úvodnom texte katalógu samostatnej výstavy Kresby a maľby v roku 1977 v Kultúrnom dome v Jablonici: „Koncom novembra 1975 zážitky z figúry už tak naliehali, že som musel odložiť všetky svoje ostatné zámery. Túžil som po tom, aby som vo svojom úsilí dospel ku znaku, ktorý by vyjadroval pohyb figúry i z akého miesta sa na ňu dívam. (Podušel, 1977)“ Dielo Rozhovor v autobuse je výsledkom Hološkovej umeleckej cesty a premyslenej koncepcii, v ktorej je farba a jej modelácia v ploche podrobená analýze. Autor vytvára obraz, ktorý nie je iba dokumentárnym zachytením všednej udalosti, ale je autorovou umeleckou výpoveďou zažitého. Figúry, v mnohých prípadoch ako statická súčasť námetu, sú v diele Rozhovor v autobuse dynamickou zložkou, ich umiestnením a pohľadom z konkrétneho miesta autor vťahuje diváka a pozýva ho na zapojenie sa do bežnej, pre niekoho stresujúco-chaotickej chvíle života, v jemu blízkej umeleckej forme.
„Tvorba nie je produkcia ani opakovanie. Tvorba je neustále obnovovanie a nachádzanie“, – týmito slovami dokladá akad. mal. prof. Ľudovít Hološka (1943)... východisko a tiež modus vivendi svojho celoživotného maliarskeho zápasu. (Podušel, 2002)“
Mgr. A. Chovancová
