STATUS QUO / Richard Zozulák - výber zo sochárskej tvorby
Termín: 23.03.2023 – 02.07.2023
Vernisáž: štvrtok, 23. 3. 2023 o 16.00
Kurátor: Mgr. Alžbeta Chovancová
Premiérová výstava košického sochára Richarda Zozuláka „Status Quo“, v preklade „súčasný stav“, prezentuje výber z jeho aktuálnej sochárskej tvorby, ktorá vo svojej podstate vyjadruje komplikovanosť terajšieho sveta. Dominantným prvkom pre vyjadrenie subjektívnych myšlienok, nálad a pocitov sa stala ľudská postava, ktorú konfrontuje s reálnym alebo imaginárnym priestorom. Ľudská figúra do značnej miery prešla procesom abstrahovania a štylizácie, ale aj napriek pomerne zásadnému zásahu do beztvárej siluety, nestráca svoju „tvár“ a nesie v sebe určitý druh konštatovania doby, v ktorej žijeme.
Abstrahovaním ľudskej figúry Richard Zozulák poukázal na pocit prázdnoty a samoty, ktorá je dennodennou súčasťou uponáhľanej doby zmietajúcej sa v cyklicky uzavretom priestore. Priam zdeformované figúry násobia pocit beznádeje a túžby vymaniť sa z kolobehu doby strácajúcej ľudskú tvár. Svojim vzhľadom sa odvracajú od konkrétnych postáv a sú iba neurčitým znakom v priestore. Vynárajú sa a miznú, často zanechávajúc rozporuplné myšlienky. Hoci tieto myšlienky nie sú vždy príjemné sú podstatnou zložkou autorovho uvažovania a bezpochyby majú zacieľ nás prinútiť zamyslieť sa nad neosobnosťou súčasnej doby. Anonymita, ako základný prvok sochárskej tvorby autora, sa stala jeho alfou a omegou. Beztváre figúry sa transformujú do neurčitých objektov a zanechávajú vizuálne stopy v divákovi. „V dielach sa odráža napr. zacyklenie sa v stereotypoch každodennosti, malá šanca na únik z reality, zrýchľovanie životného a pracovného tempa, vysávanie životnej energie jedincami navzájom. Z tohto pohľadu je tvorba autora spoločensko-kritická, kritika však zostáva v rovine autorovho konštatovania daného stavu. (Popelár, 2022)“
Zozulákove diela sú odtlačkom človeka v priestore a čase, v rôznych variáciách z anonymného človeka niečo vychádza alebo sa doňho sústreďuje. Je to neidentifikovateľný tvar, ktorý možno vnímať dvojako – ako niečo dobré alebo zlé. A to je práve podstatou života. Človek vo svojom živote urobí mnoho dobrých, ale aj zlých vecí a častokrát sa snaží o akési vykúpenie. Autor v dielach preto upozorňuje aj na istý kolobeh udalostí, ktoré sa majú tendenciu periodicky sa opakovať a konštatuje: „...ľudstvo má historicky a periodicky tendenciu vyciciavať vo svojom mamonárskom záujme všetko a širokospektrálne dokonca aj seba navzájom väčšinou s trpkým koncom respektíve za všetkým hľadaj človeka... (Zozulák, 2019)“
Sochárske práce Richarda Zozuláka vytvárajú jeden kompaktný vesmír nadväzujúci na každodennú realitu. Siluety figúr sú konfrontované s vlastným bezútešným svetom a variované v rôznych materiáloch ako drevo, bronz alebo epoxid. Spolu vytvárajú abstrahované figurálne kompozície korešpondujúce so Zozulákovým uvažovaním. V dielach sa objavuje isté napätie medzi imaginárnym a reálnym priestorom. Pocit anonymity v priestore a bezduchosť jednotlivých postáv je znásobená aj vďaka farebnému prevedeniu jednotlivých objektov. Zozulák sa v prezentovaných dielach zameriava najmä na bielu a čiernu farbu. Práve táto kombinácia farieb vychádza z jeho osobného zážitku počas dočasnej slepoty. Autor v skľučujúcom a nepríjemnom okamihu zistil, že človek v danom stave vidí paradoxne iba bielu. Pri navracaní zraku sa tmavé siluety stávajú intenzívnejšie. Vnímanie bielej a čiernej je poukázaním na súčasné vnímanie, kedy sa veci vnímajú pomerne striktne bez odchýlok a tolerancie.
Mgr. art. Richard Zozulák (*1977 Košice) 1991 – 1995 Stredná škola úžitkového výtvarníctva v Košiciach, odbor keramika. 1995 – 2001 Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, odbor socha (ateliér prof. Juraj Bartusz, prof. Juraj Meliš). 2000 – 2001 Akademie výtvarných umění Praha, ateliér monumentální tvorby (prof. Aleš Veselý). Zúčastňuje sa viacerých domácich i zahraničných sympózií. Vystavoval nielen v rámci Slovenska, ale aj v zahraničí – Wolsburg, Peking.
