„Je nutné priznať, že skúsený umelec môže svoje umenie ukázať často v menších prácach než vo svojich iných veľkých dielach. Tak sa stáva, že za deň nakreslí niečo na kus papiera, alebo vyryje svojím želiezkom do malého drievka, a je to lepšie než akékoľvek iné umelecké dielo, na ktorom so všetkou svojou usilovnosťou pracuje celý rok. A toto nadanie je zázračné. (Koschatzky, 1997, s. 4)“
Albrecht Dürer
Pojem grafika je odvodený z gréckeho slova grafein, čo v preklade znamená písať, ryť, alebo kresliť. Pod pojmom grafika môžeme rozumieť prenos videného do sústavy línií, bodov a plôch. Všeobecne sa grafikou označujú diela, ktoré vznikli rôznymi tlačiarenskými postupmi a je možné z nich vytvoriť istý počet grafických listov – číslovaných a signovaných. Grafika je špecifický výtvarný odbor, ktorý je založený na princípe matrica – farba – tlač. Na matricu – grafickú dosku, umelec kreslením, rezaním, rytím alebo leptaním prenesie motív, na ktorý sa nanesie farba, motív sa následne ručne alebo pomocou tlačiarenského lisu odtlačí na papier alebo iný vhodný materiál. Každý jeden z grafických listov je považovaný za originál, nie za kópiu a signuje sa podľa zaužívaných postupov (počet kusov – názov diela – podpis autora). Oblasť grafiky je pomerne bohatý na rôzne techniky ako tlač z výšky (linorez, linoryt, drevorez, drevoryt a i.), tlač z hĺbky (rytiny, rôzne druhy leptov a i.) a tlač z plochy (litografia, serigrafia, monotypia a i.). Všetky tieto spôsoby tlače majú svoje špecifiká a možno ich rozdeliť aj na suché a mokré techniky, pri ktorých sa využívajú rôzne chemické prostriedky.
Grafika prešla počas svojho vývoja rozsiahlymi premenami. Vo svojich začiatkoch sa grafika spájala s reprodukovaním maliarskych diel veľkých umeleckých osobností. Cieľom bola najmä popularizácia umenia, rozšírenie všeobecných vedomostí aj k nižším vrstvám obyvateľstva. Okrem popularizačnej funkcie sa grafika využívala aj na dokumentáciu rôznych historických udalostí. Vzhľadom na jej prvotné smerovanie sa jej vymedzenie na samostatný odbor dialo pomerne pomaly, a až na začiatku 20. stor. sa grafika stala autonómnym odborom. Všetky tieto okolnosti viedli k rozdeleniu grafiky na tzv. pôvodnú, reprodukčnú a grafiku voľnú a úžitkovú. „Permanentná polarizácia medzi týmito polohami sa prelína celými dejinami až do súčasnosti. Ďalším druhom uplatnenia grafiky bola a je jej úzka spojitosť s knihou, kde plní dekoračnú či ilustračnú úlohu a je dôležitou súčasťou umeleckej výpovede literárneho diela. (Böhmerová, 2007, s. 6)“
Grafika vo svojej podstate prekonala výrazné premeny a postupne sa znej stal samostatný odbor, ktorý si obľúbilo množstvo autorov a našlo si v nej svoj osobitý výraz. Výstava #grafein.sk.cz predstavuje pomerne širokú oblasť grafického remesla v zbierkovom fonde galérie v dielach slovenských (P. Kocák, I. Ďurišin a i.) i českých umelcov (J. Kolář, M. Radev a i.). Výberom diel z bohatého grafického fondu (1380) galéria prezentuje práve rôznorodosť grafických techník ako je tlač z výšky, tlač z hĺbky ale aj z plochy. Prezentované obdobie od začiatku 20. storočia je nielen dôkazom bohatosti tém, ale aj rôznych spôsobov spracovania.
Svet grafiky je rozmanitý, plný prekvapení a hľadaní v množstve motívov, od zachytenia výseku krajiny Jaroslavom Votrubom, až po imaginatívne kompozície Petra Kocáka. Každá grafika je jedinečnou a využíva mnohostranné výrazové prostriedky, ktoré sú nenahraditeľnou súčasťou výpovede jednotlivých umelcov. V širokej škále technického a tvorivého spracovania nachádzame množstvo nadčasových výpovedí a vďaka jej rozmanitosti si každý nájde to svoje. Grafika už neplní iba reprodukčnú funkciu, ale stáva sa rovnocenným partnerom klasických odvetví.
„Nachádzame sa uprostred nepredstaviteľného vývoja komunikačných médií a spoločenských zmien, keď človek pre zachovanie rovnováhy potrebuje reč umenia viac ako kedykoľvek predtým. (Böhmerová, 2007, s. 7)“
