Juraj Škatulár: Z ateliéru, 1960
olej, lepenka, 36 x 34 cm, O 714
Foto: Miloš Kolcák
Zbierkový fond KG v Prešove
Akademický maliar, prešovský rodák Juraj Škatulár sa narodil 12. marca 1932 a skoro celý svoj život, s výnimkou študijných rokov, prežil v Prešove. Po ukončení ľudovej školy začal študovať na prešovskom gymnáziu, kde vyučovali výtvarnú výchovu Július Török a Jozef Bendík, známi prešovskí umelci, ktorí videli v mladom Škatulárovi talent a nasmerovali ho na štúdium Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (1951). Z nej následne prestúpil na Vysokú školu pedagogickú v Bratislave (1952 – 1954). Po ukončení pedagogickej vysokej školy sa Juraj Škatulár vrátil do rodného Prešova, kde zužitkoval svoje pedagogické zameranie a začal pôsobiť na Pedagogickej škole K. Gottwalda. Bol jedným zo zakladateľov Základnej výtvarnej školy, ktorej sa neskôr stal aj riaditeľom. Pôsobil aj na Katedre výtvarnej výchovy PdF UPJŠ v Prešove a Ľudovej škole umenia. Zomrel 9. novembra 1997 v nemocnici v Bratislave.
Primárnym námetom pre Juraja Škatulára bola maľba krajiny. Už na škole ho očarila rozmanitá krajina Východného Slovenska, a tá sa stala pre neho východiskovým bodom v celoživotnej tvorbe. Avšak okrem typických zobrazení krajiny v tvorbe Juraja Škatulára môžeme ojedinele nájsť aj figurálne práce, najčastejšie však ide o školské portréty, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou štúdia na umeleckých školách. Z rannej tvorby je bezpochyby zaujímavé dielo Z ateliéru z roku 1960, ktoré sme si zvolili za dielo mesiaca máj a patrí k jedným z 13 diel zo zbierkového fondu zachytávajúcich ateliér umelcov. V zbierkovom fonde sa podobný typ diela objavuje u autorov ako Július Jakoby, Jozef Bendík, Ivan Šafranko, Ernest Rákoši a i.
Juraj Škatulár upriamil pozornosť na sprítomnenie svojej každodennej reality, ktorú preciťoval v súkromí útulného ateliéru. Podobne ako Jozef Bendík alebo Ivan Šafranko (diela zo 60-tych rokov) aj Škatulár sa zameral na výsek interiéru bez zobrazenia človeka, či už samého seba alebo modela. Pastóznym nánosom farby, čo je typické pre šesťdesiate roky tvorby Juraja Škatulára, vystihol intímny priestor, ktorý mu poskytuje útočisko pri tvorbe. Divák sa ocitne priamo v časti ateliéru, odkiaľ mohol zachytený motív pravidelne vídať aj samotný umelec tvoriaci pri maliarskom stojane. Jeho pohľad mieri smerom od zelenkavých stoličiek, keramického umývadla, obrazov umiestnených v priestore až k pootvoreným bielym dverám. Interiér pôsobí skromne a čisto, prevažujúce rozihrané vertikálne línie v pozadí, „stabilizuje“ horizontálne rozmiestnenie nábytku v prvom pláne obrazu. Komornosť motívu umocňuje nielen citlivo zvolená kombinácia palety farieb, ale aj rozmery výtvarného diela. Na pomerne malej ploche autor akoby vedome divákovi limitoval hranice presahu do svojho súkromia, na strane druhej akoby ho vťahoval do pomyselnej hry prechodov medzi symbolmi a realitou... Máme tak možnosť byť súčasťou Škatulárovho sveta.
V zbierkovom fonde galérie sa od Juraja Škatulára nachádza 19 diel. Ide prevažne o zobrazenia výsekov krajiny bez prítomnosti človeka. Dielo mesiaca Z ateliéru síce nie je typickým pre Juraja Škatulára, ale patrí k dokumentačne hodnotným dielam, ktoré sú zamerané na umelcov život. Výsledkom je tak olejomaľba, ktorá vystihuje poetickosť umelcovho každodenného života.
„Škatulár je známy svojou vysokou maliarskou produktivitou zachovávajúcou si svoj štandard bez väčších kvalitatívnych výkyvov... Komorná maľba a v jej vnútri krajinomaľba tvorí ťažisko Škatulárových výtvarných snažení... (Hrebíčková, 1982)“
Text: Mgr. A. Chovancová
